Choď na obsah Choď na menu
 


História obce Záturčie

Záznamy z obecnej kroniky zapožičanej z MsÚ Martin

(doslovný odpis)

 

 

Obecná kronika

 

Obec: Záturčie

Okres: Martin

Kraj: Stredoslovenský

 

 

Táto kniha obsahuje 600, slovom šesťsto strán.

 

 

 

 

V Záturčí dňa 20. októbra 1960.

 

 

 

predseda kult. komisie           predseda MNV

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kronikári:

 

Túto kroniku založil a započal písať miestny riaditeľ – učiteľ Národnej školy Ladislav Jesenský. Narodil sa dňa 14. novembra 1908 v Hornom Jasene, okres Martin, z rodičov maloroľníckych. Ľudovú školu navštevoval v svojom rodisku od r. 1914-1920. Od r. 1920-1923 navštevoval v Martine Meštiansku školu a od r. 1923 do 1927 navštevoval Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde obdržal 25.VI.1927 vysvedčenie učiteľskej dospelosti.

        

Do školských služieb vstúpil dňom 1.októbra 1927 a pracuje dosiaľ. Od 1.X.1927 do 30.IX.1928 pôsobil na Štátnej ľudovej škole v Sečovciach. Od 1.X. 1928 do 30.III.1930 vykonával vojenskú prezenčnú službu. Od 1.IV.1930 do 31.VIII.1930 pôsobil na Štátnej ľudovej škole v Turni n/B. A od 1.IX.1930 pôsobí nepretržite na miestnej Národnej škole ako riaditeľ školy. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v miestnej obci pracoval v miestnych spolkoch, národnom výbore a v kultúrno-osvetovej práci. Bol poverený Radou miestneho národného výboru spracovať a napísať túto obecnú kroniku od najstarších čias po dnešnú dobu, ktorej práce sa ujal a dľa svojich schopností pripravil k pokračovaniu budúcemu kronikárovi obce.

 

Zmena kronikára:

Nakoľko kronikár Ladislav Jesenský bol v roku 1961 služobne preložený z miestnej obce, písaním kroniky poverená bola Radou miestneho národného výboru Blažena Kohútová.

Narodila sa dňa 19. augusta 1909 v Záturčí, okres Martin. Otec kronikárky bol zámočníkom u Československých železníc v hlavnej dielni vo Vrútkach. Matka pracovala vo svojej domácnosti a vychovala štyri deti. Ľudovú školu navštevovala vo Vrútkach (1. – 3. triedu) pozdejšie v Záturčí (4. - 5.triedu) Z piateho ročníka ľudovej školy prešla do druhého ročníka meštianskej školy v Martine, kde tiež ukončila 2. – 4. triedu. Od roku 1922 do roku 1925 navštevovala Vyššiu školu pre ženské povolanie hospodárske v Martine (3 ročníky). V roku 1926 – 1927 navštevovala hospodársku školu (1 ročník) v reči nemeckej v Žiline na Morave. V roku 1936 navštevovala kurz pre odborné učiteľky zúžitkovania medu v domácnosti v Košiciach. Po vykonaných skúškach popri svojom zamestnaní vedie po Slovensku kurzy medového pečiva.

Po ukončení školy pracovala v domácnosti rodičov. Od roku 1939 pracovala ako kancelárska sila u Inšpektorátu katastrálneho vymeriavania v Martine, pozdejšie v Reprodukčnom ústave v Martine, kde vykonávala práce kancelárske, technické a účtovnícke až do roku 1954. V roku 1955 pracovala v Zásobovacej základni Ministerstva stavebníctva v Žiline ako saldokondistka. Od roku 1956 pracuje v Turčianskych strojárňach v Martine ako vedúca príjmovej skupiny až do teraz.

Je viac rokov členkou výboru Základnej organizácie včelárov v Martine, členkou Výboru žien a Kultúrno-školskej komisie pri MNV.

Písaním kroniky sa ujala a bude pokračovať podľa svojich schopností.

 

Úvodom:

Druhá svetová vojna (1939-45) a zvlášť prevzatie vládnucej moci v našom štáte robotníckou triedou vo februári 1948, zmenili od základov politické myslenie na každom úseku verejného života v našej vlasti. Robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou, ktorá v znamení Marx-leninského učenia, za príkladom spriateleného Sovietskeho sväzu, prevzala moc do svojich rúk, určovala nové podmienky vývoja. Stavali sa nové základy verejného života i v kultúrno-osvetovej práci. Tak zavedené boli po obciach nové obecné kroniky, ktoré v nových podmienkach majú verne zobraziť históriu obce a jej život. Pisateľ kroniky pokúsi sa dľa svojich schopností zachytiť tento život od vzniku obce, pokiaľ mohol získať pramene pre nasledujúce záznamy.

 

Popis a poloha obce:

Obec Záturčie rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Turca, asi 300-400 m západne, na severozápad od mesta Martina na vzdialenosť 3 km. Pozostáva z troch častí a síce: Horné Záturčie, Hájik a Dolné Záturčie pod jednou politickou správou. Východná časť chotára je rovinatá a mierne vlnitá, západná kopcovitá až vrchovatá. Obec súsedí: na juhu s martinským chotárom, na východe s martinským a priekopským chotárom, na severe s priekopským chotárom a na západe s martinským chotárom. Chotár je tvaru pretiahleho od východu na západ. Cez chotár preteká rieka Turiec smerom juho-severným. Zo západnej strany pretekajú obec dva potoky, jeden v Dolnom a druhý v Hornom Záturčí. Obidva vlievajú sa do rieky Turca.

 

Rozloha obce:

Obec Záturčie má spolu 1.077 hektárov, 70 árov a 95 m2 plochy. Táto podľa jednotlivých odvetní delí sa: orná pôda 384 ha 18 a 25 m2 (spolu 668 kat. jutár), lúky: 83 ha 69 a 37 m2 (145 k.j.), pasienky: 118 ha 10 a (205 k.j.), hory: 433 ha 71 a 16 m2 (753 k.j.), záhrady: 14 ha 0,5 a 57 m2 (24 k.j.), neplodná pôda: 43 ha 99 a 60 m2 (76 k.j.).

Celý chotár je podelený na tieto hony – časti: Hoste, Jarok, Krátke, Dlhé, Košútkoniec, Predné – Prostredné a Zadné Lány, Lány vyšše hradskej, Käčky, Nádsadie, Lazíky, Šiare, Bukovina, Piesky, Prielohy, Pravcová, Jama, Pod dubom, Medzipotoky, Podhrabovec, Hrabový háj, Riečiny, Dúbrava, Podolčínec, Zásadky, Krivenivá, Kopanice, Opletky, Bieliská, Vrabec.

 

Dejiny obce:

Obec Záturčie nebola postavená od prvopočiatku na mieste ako je teraz. Pradedom rodiny Záthureckovskej a Dávidovskej, z ktorých sa obec utvorila bol istý Uzda, kapitán pancierových rytierov Bélu IV. kráľa Uhorského. Uzda za zásluhy, preukázané kráľovi a vlasti tým, že po vyprataní sa Tatarov z krajiny ku novému vybudovaniu obcí obyvateľov Turca povzbudil a ku novému hospodárskemu životu priviedol, dostal od kráľa Bélu IV. roku 1245 do daru 600 jutár poľa zvané „Hoste“. Toto pole leží v chotári obce Záturčie, na pravom brehu rieky Turca, severne od mesta Martina, a i podnes sa volá Hoste.

Uzda na poli mu darovanom pre seba a svoju rodinu založil obec, ktorú nazval menom Hoste. Potomci Uzdových synov prevzali meno Hostiansky. Obec Hoste jestvovala do r. 1433. Tohto roku do Uhorska vtrhli Husiti – Táboriti a jedna čiastka zaplavila aj Turiec. Podľa historických dát (Národnie noviny 1920) prišlo do Turca 7.000 jazdcov, 8.000 pešiakov a 300 vozov. Malý Turiec toľkému vojsku potrebného zaopatrenia poskytnúť nemohol, čoskoro nastal hlad a medzi obyvateľstvom epidemické choroby. V tomto všeobecnom zmätku zemianstvo Turca obrátilo sa na kráľa a prosilo pomoc proti Táboritom. Keď kráľ pomoc neposielal, Ján Hostiansky, podžupan župy turčianskej, povolal zemanov Turca na poradu do Sklabinského zámku. Tu sa radili ako oslobodiť Turiec od Táboritov. Na porade sa uzniesli ich napadnúť a za vojvodu si vyvolili Jána Hostianskeho. O chystanom útoku sa dopočuli Táboriti a prv, ako by ich boli napadli Turčania, napadli ich oni na poli Hoste r. 1433. Táboriti Turčanov rozbili, väčšinou pobili a obec Hoste do základov zničili. V boji padol aj vojvoda Ján Hostiansky. Obyvateľstvo vypálenej obce ušlo do hôr (Malá Fatra) a tam sa skrývalo. Do pôvodnej vypálenej obce Hoste sa viac nevrátilo, ale postavilo si domy za Turcom – riekou, bližšie k hore, na ľavom brehu rieky Turca súčasne zmenili svoje mená na Záthurecký a podobne i meno obce premenovali na Záturčie.

Obyvatelia obce až do najnovších čias zamestnávali sa väčšinou roľníctvom a chovom dobytka. Patrili k tzv. drobnému zemianstvu Uhorska. Ale postupom doby sa usadili v obci rodiny: Kmeťovská, Nudzajovská, Košťanovská, Valkovská, Čuchorovská, Kucianovská, Holkovská a iné.

Za kapitalistických vlád do r. 1944 boli dvaja statkári: Ján Reichl na Hájiku a Viliam Záthurecký v Hornom Záturčí. Títo vlastnili väčšiu čiastku chotára obce. Po oslobodení v r. 1945 a zvlášť po Februárovom víťazstve v r. 1948 majetky týchto dostali sa pod štátnu správu a dnes na nich hospodária členovia Čsl. štát. majetkov. Ostatné obyvateľstvo boli malí a strední roľníci a zamestnanci železničnej služby na Vrútkach. Hodne obyvateľov robotníckeho stavu pracovalo u uvedených statkárov a v továrňach v Martine.

Počet obyvateľov obce v posledných rokoch sa pohyboval okolo 600. Vplyvom veľkého rozvoja národného hospodárstva v našej vlasti a silným rastom priemyselných podnikov v blízkom Martine, počet obyvateľov sa zvyšuje.

 

Hospodárske a sociálne pomery do r. 1945:

Hospodárske a sociálne pomery za vlád kapitalistických režimov neboli priaznivé pre pracujúci ľud v obci. Ako už uvedené, na majetkoch miestnych dvoch statkárov pracovali mnohí obyvatelia obce za biednu mzdu, preto ich životná úroveň bola slabá. Statkári platili svojim robotníkom podľa kolektívnych zmlúv, ktoré dávalo vtehdajšie politické zriadenie, a nemali záujem, aby sa hmotné a sociálne položenie robotníkov zlepšovalo. Táto časť obyvateľstva mala životné podmienky najhoršie. Niečo lepšie hmotné a sociálne zabezpečenie mali zamestnanci u štátnych železníc, ktorí dostávali mesačný plat. Ostatní obyvatelia obce, malí a strední roľníci, udržiavali sa, no nemožno povedať, že by ich životná úroveň po každej stránke sa zvyšovala.

V iných zamestnaniach vyskytovali sa jednotlivci v obci ako: kováči, stolári, kolári, tesári, debnári a iní, ktorých životná úroveň pohybovala sa podľa možností vtehdajšieho zárobku. Hodno tiež spomenúť, že obyvateľstvo bolo zaťažované rôznymi daňami a poplatkami a mnohí občania boli bez zamestnania, odkázaní tak na biednu podporu od štátu, lebo na pomoc majetnejších ľudí. Takto najhoršie životné podmienky mali nemajetní robotníci, žijúci jedine z práce svojich rúk.

 

Všeobecná politická situácia pred oslobodením:

Roky vojnových pomerov 1938 – 45 boli v znamení všeobecného svetového napätia. Slovensko, ako t.zv. samostatný štát v dobe od 14.III.1939 do oslobodenia 9.V.1945 bolo výtvorom nacistického Nemecka a jeho vodcu Adolfa Hitlera, ktorý si našiel pomáhačov i v radoch buržoáznych politikov našej vlasti. Svojou výbojnosťou dostal do područia mnohé národy a štáty Európy. Ba tak sa zdalo, že cieľ jeho rozpínavej politiky siaha až za hranice Európy, ktorej účelom bolo podmaniť si pokojamilovné národy pre dielo nemeckého nacizmu. Zvlášť politika nemecká zameraním svojim siahala na východ Európy, na územia Slovanských národov, ktoré si chcela podmaniť.

Od nastolenia Hitlerovho vladárenia v Nemecku, od r. 1933, vyvíjala sa v tomto štáte rasisticko-nacistická politická výchova, ktorá hlásala, že jedine národ nemecký je národ vyvolený, ktorý má predurčenie panovať nad inými národmi. Za tým účelom Hitler celý životný aparát štátu zapojil do výroby pre vojenské účely, aby vo vhodný čas mohol uplatňovať svoju rozpínavú politiku na ovládnutie Európy, ba celého sveta.

Naša republika, súsediaca s Nemeckom, bola preto prvá vystavená tomuto Hitlerovskému nacizmu. V máji 1938 nemeckí nacisti obsadili Rakúsko a v októbri t.r. obsadili pohraničné kraje našej republiky. No bol to len začiatok na obsadenie celej našej vlasti, lebo už v marci 1939 obsadil celú našu vlasť, keď z okypteného územia Čiech a Moravy vytvoril Hitler t. zv. Protektorát a zo Slovenska t. zv. Slovenský štát. V tomto stave neslobody bola naša vlasť až do oslobodenia dňa 9. mája 1945, kedy nemecký fašizmus bol úplne porazený Sovietskou armádou.

Za uvedenej situácie – neslobody – za 6 rokov, nielen že národ český a slovenský trpel hospodársky, lebo celý hospodársky život musel byť zapojený pre vojnové účely panujúceho nacistického Nemecka, ale i politicky vytrpel veľmi mnoho. Mnohí vynikajúci vlastenci, zvlášť z radov robotníckej triedy – komunisti, boli väznení, mnohí boli odvlečení do pracovných táborov v ktorých zahynuli. Mladí mužovia – vojaci museli ísť s Nemcami do boja proti vlastným bratom a spriateleným národom . No, mnohí z týchto prešli na druhú stranu, zvlášť k sovietskej armáde, s ktorou víťazne bojovali a vydobyli nám späť utratenú slobodu.

 

Slovenské národné povstanie:

Rok 1944 v histórii slovenského národa i celej Česko-slovenskej republiky má byť zvláštnymi písmenami zaznačený. Národ slovenský i český chtiac striasť nacistické otroctvo s tela svojho, povstal v boji proti nemeckým utlačovateľom a domácim buržoáznym pomáhačom, vedených Dr. Jozefom Tisom, prezidentom t. zv. Slovenského štátu. Ešte v predošlých rokoch vzmáhalo sa po celej republike tajne podzemné hnutie za oslobodenie Československej republiky, vedené zvlášť príslušníkmi Komunistickej strany, ktorí v zahraničí – v Sovietskom sväze pracovali na oslobodení našej vlasti.

Vhodná doba nadišla v dňoch augustových r. 1944, keď z východu sovietska armáda silným náporom tlačila nemecké vojská na západ a približovala sa ku hraniciam našej vlasti. Do slovenských hôr spúšťaní boli z lietadiel sovietski vojaci – partizáni, ktorí mali za úkol posilniť podzemné hnutie a partizánske skupiny vytvárajúce sa z domácich vlastencov.

V otvorený boj povstali partizánske a vojenské jednotky dňa 29. augusta 1944, kedy už utvorená bola Slovenská národná rada so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá vyzvala všetkých zbrane schopných Čechov a Slovákov do boja za oslobodenie Československej republiky. Ešte pred vypuknutím povstania zriadený bol partizánsky štáb v blízkej Sklabini, ktorý bol organizovaný zo sovietskych a našich bojovníkov. Za týmto hneď celé Slovensko povstalo do boja za oslobodenie vlasti. Zo všetkých končín Slovenska, i celej republiky hlásili sa nie len aktívni vojaci, ktorí uchodili z rôznych posádok na Stredné Slovensko do Turca, kde sa povstanie započalo, ale i starších dobrovoľníkov hlásilo sa mnoho. Kraje stredného Slovenska prestali dňom 29. augusta 1944 poslúchať predstaviteľov t. zv. Slovenského štátu a vyhlásili obnovenú Česko-slovenskú republiku, nad ktorou prevzala moc Slovenská národná rada so sídlom v Banskej Bystrici. Táto previedla s veliteľstvami vojska a partizánov organizačné opatrenia a vyhlásila boj proti nemeckým a domácim nacistom.

Každý uvedomelý Slovák a Čech hlásil sa k službám domáceho revolučného hnutia. Mnohí hlásili sa v kasárňach, iní zriaďovali po obciach revolučné národné výbory a národné stráže k udržiavaniu poriadku a k ochrane obyvateľstva. Otvorený boj s Nemcami započal v posledných dňoch augustových 1944. Naše partizánske a vojenské jednotky obsadili Strečniansky priesmyk a v tuhých bojoch s Nemcami, ktorí útočili s veľkou presilou od Žiliny, držali tento priesmyk do 6. septembra. V tento deň vtrhli Nemci do Vrútok a front sa utvoril na čiare Záturčie – Priekopa – Sučany. Tu sa boj stupňoval, v dôsledku čoho všetko obyvateľstvo obce muselo opustiť svoje príbytky – evakuovať a odsťahovať sa do južných častí okresu. Chvíle, prežité v tejto dobe boli veľmi ťažké. Všetci občania obce museli zanechať svoje príbytky a každý si vzal so sebou len čo mohol najpotrebnejšie. Front na tomto úseku trval do 21. Septembra 1944, kedy presila Nemcov zatlačila naše jednotky smerom juhovýchodným k Veľkej Fatre.

Obraz obce po tomto fronte pôsobil hrozným dojmom. Nemci spôsobili škody v obci za vyšše 12 a pol milióna Kčs. Úplne boli vyhorené tri hospodárstvá s domami a vedľajšími staviskami, vypálených bolo 9 hospodárskych stodôl,  4 sýpky a 12 menších stavísk. Poškodených bolo 49 domov, z ktorých 12 veľmi ťažko. (Viď prílohy obrazov.)

Na výzvu veliteľstva nemeckých vojsk vracali sa miestni obyvatelia po mesiaci do svojich spustošených príbytkov. Každý trpel nielen biedu vo výžive, lebo potravných článkov bolo málo, poľná úroda bola poničená, ale tŕpli obyvatelia, čo s nimi zrobia Nemci, lebo títo začali vyšetrovať a zatvárať, u ktorých zistili protifašistický postoj. Ťažké chvíle v rušnom napätí prežívala obec až do oslobodenia obce dňa 11. apríla 1945. Revoluční pracovníci a bojovníci skrývali sa po slovenských horách a v partizánskych skupinách pomáhali oslobodzovať republiku až do úplného oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou 9. mája 1945.

Ako už spomenuté, front povstaleckých jednotiek s Nemcami premiestnil sa od nás smerom juhovýchodným. Účastníci povstania statočne odolávali náporu presile Nemcov až do posledného náboja. Boj tento trval do 30. októbra 1944. Zatým naše jednotky veľkou presilou nemeckých fašistov zo všetkých strán tlačené, združovali sa po horách v partizánske skupiny a bojovali po celú zimu až do úplného oslobodenia. Nemci po čiastočnom potlačení povstania vyliali si svoju zlosť na slovenskom ľude. V mnohých krajoch vypálili obce, chlapov zaistili a odviedli do pracovných táborov, mnohých postrieľali, mučili a žalárovali. Temer po celom Slovensku sú masové hroby, v ktorých odpočívajú nielen vojaci, ale i civilné= obyvateľstvo, ktoré padlo v boji za našu slobodu. Hospodársvá boli vydrancované, medzi obyvateľstvom nastával hlad a bieda. Počas bojov v priestore našej obce nemeckými vojakmi zastrelené boli miestne obyvateľky, 17 ročné dievčatá Vlasta Húšťavová a Božena Čuchorová.

 

Padli v boji za oslobodenie v miestnom chotári:

Slovenské národné povstanie vyžiadalo si tiež mnohé obete. Tak počas bojov, okrem uvedených dvoch dievčat, v miestnom chotári, počas trvajúceho frontu padlo za obeť 92 padlých hrdinov, ktorí položili životy za naše oslobodenie. Medzi tymito boli nielen príslušníci našej vlasti, ale i sovietski a francúzski príslušníci. Z pomedzi 92 padlých, totožnosť mohla byť zistená len u 32, ostatní v počte 60 sú neznámi. Zo zistených padlých sú nasledovní: Gejza Vrbenský z Martina, Jozef Škarba – Brehy, Jozef Sasarák – Ban. Bystrica, Emil Rečkovič – Ulmanka, Ján Slameň – Jasenia, Anton Tkáčik – Lipt. Štiavnica, Rudolf Přibyla – Vrútky, Michal Krížovský – Ružomberok, Štefan Pavol Beraxa – Predajná, Jozef Kratoň – Krivá, Veronika Sedíleková – Ružomberok, Pavol Olšan – Martin, Ľudovít Nemček – Hlohovec, Štefan Petrovič – Nemce, Andrej Laciak – Sirk, Réne Hitlerda, Frene Feunette – Verdun Francia, Ján Lesch – Palín, Jozef Alexander Neuschl – Nová Bystrica, Juraj Lipták – České Brezovo, Pavol Kubinec – Kokava, Blažej Ľudovít Ryča – Harmanec, Andrej Matúška – České Brezovo, Viktor Čajanek – Hor. Lehota, Andrej Ivák – Čapík – Stredný Sliač, P. Adamec, Emil Németh, F. Kolaj, Pavol Najšel – Martin, Jozef Blaho – Necpaly, Gustáv Košarišťan – Martin, Václav Janeček – Kokava n/R., Ján Bartko – Priekopa. Všetci títo padlí hrdinovia roztrúsene padlí po našom chotári, boli pochovaní až po oslobodení dňa 13. mája 1945 do spoločného hrobu na miestnom cintoríne.

 

 

Deň oslobodenia:

Zimné mesiace v r. 1944 – 45, po čiastočnom potlačení povstania, pod nemeckou okupáciou, ako už spomenuté, prežívala obec veľké ťažkosti. Každého dňa s napätím očakávali sme osloboditeľskú a našu zahraničnú armádu. Až konečne zavítal deň 11. apríl 1945, keď v slnečné ráno s radosťou vítali sme našich bojovníkov – osloboditeľov.

Hneď v prvé dni po oslobodení, obyvatelia miestnej obce prispôsobili sa novým pomerom a zvolili s prvý Národný výbor. Členmi miestneho národného výboru sa stali: Ladislav Jesenský, predseda; Miloš Nemec, podpredseda; Karol Ďurdík, tajomník; Ján Matis, pokladník; Jozef Černiansky, Július Šimovček, Jozef Kováčik, Ján Košťan, Pavol Kmeť, Viliam Záthurecký, Alexander Valko st., Karol Záthurecký, Jozef Záthurecký, Karol Thomka a Ján Chalupka, členovia.

Utvorený národný výbor s napätím všetkých síl chopil sa práce, ktorej bolo veľa po prejdení frontu. Ba za tri týždne zastavil sa front v priesmyku Strečianskom, následkom čoho bolo v obci naše a sovietske osloboditeľské vojsko, ktorému bolo treba rôznymi potrebami poskytovať pomoc. Každý občan s radosťou pomáhal, ako len mohol. Mnohí pomáhali so záprahami pri vyvážaní streliva na Malú Fatru, iní pomáhali pri opravovaní ciest a mostov a ženy vypomáhali v kuchyniach a šitím.

 

Spoločný hrob padlým:

Padlí hrdinovia povstania, ktorí položili životy roztrúsene po našom chotári, boli uložení dňa 13. mája 1945 do spoločného hrobu na miestnom cintoríne. Spoločný pohreb vyznel slávnostne, lebo tejto počestnosti sa zúčastnilo občianstvo širokého okolia. Boli tu zástupcovia nadriadených úradov, zástupcovia vojska, partizánov, obcí a pozostalí po známych padlých. Slávnostný sprievod účastníkov zhromaždil sa o 13. hod. popoludní na školskom dvore, odkiaľ odobral sa sprievod na miestny cintorín. Smútočné pohrebné obrady vykonali funkcionári ev. a.v. a rím. kat. cirkvi. Po cirkevných obradoch nasledovali  slávnostné prejavy zástupcov úradov, vojska, partizánov, obcí a školskej mládeže. Slávnostný prejav za obec mal predseda nár. výboru Ladislav Jesenský. Spoločný hrob padlých hrdinov, zdobený živými kvetmi, bude na večné časy upomínať na ukrutnosti, ktoré popáchali nemeckí nacisti na našom národe. Nemožno nezaznamenať obetavú prácu miestnych občanov Jozefa Hajasa a Jána Zajasenského, ktorí pre všetkých padlých hrdinov bez odmeny zrobili rakve.

 

Účastníci povstania z obce:

Na výzvu Slovenskej národnej rady, do povstaleckého boja, mali sa zapojiť všetci mužovia – vojaci do 40 rokov. Preto i z miestnej obce narukovaní boli nasledovní účastníci povstania: Ján Kubala, Július Belička, Andrej Palúch, František Chromec ml, Pavol Gombársky, Ján Šenkár – Hubka, Ján Pleško st., Pavol Marčíčiak, Jozef Pokrievka, Jozef Vajda ml., Ľudovít šimko, Viliam Húšťava, Ivan Darula, Ján Ruman ml., Pavol Ďurdík, Ján Belička, Villiam Klem, Jozef Záthurecký ml., František Valko, Rudolf Štípala, Július Zathurekcý, Jakub Murín, Pavol Košťan, Ján Pleško ml., Karol Király, František Mateička, Ladislav Jesenský, Ivan Čuchor a Ján Brozman. Mnohí občania ešte pred vypuknutím povstania podporovali hmotne partizánske skupiny, ktoré sa organizovali po našich horách od jari v r. 1944. Najviac sa pomocou touto v miestnej obci zaslúžil Karol Ďurdík, Jozef Černiansky a iní, ktorí zbierali od dôveryhodných občanov proviant a finančné prostriedky pre partizánske skupiny.

Z uvedených bojovníkov padli do nemeckého zajatia: Július Belička, Ján Pleško, Andrej Palúch, Pavol Gombársky, Ján Kubala. Títo sa navrátili z nemeckého zajatia, v ktorom zažili mnoho útrap, až po skončení vojny v máji 1945. Nezvestným ostal Ján Šenkár – Hubka.

Podiel na oslobodení vlasti od nemeckých fašistov majú teda i tu uvedení príslušníci obce, za čo im patrí vďaka a uznanie.

 

Politické a hospodárske pomery od r. 1945 – 1948:

Celý rok 1945 bol v znamení veľkých starostí miestneho občianstva. Ako už poznamenané, obec bojmi mnoho utrpela a preto každý občan v stupňovanom snažení hľadel obnoviť domáce hospodárstvo, či už verejného alebo súkromného sektoru. Na pripojených obrázkoch dajú sa najlepšie vidieť vojnové škody spôsobené v miestnej obci. Práca táto prevádzala sa i v ďalších rokoch.

Politický vývoj po oslobodení vytváral sa postupne z područia kapitalizmu. Bol to prechod od zastaralého zriadenia, ktorý si pomaly, ale iste vytváral cestu k pokrokovému spoločenskému zriadeniu, ku socializmu. Pravda vývoj tento brzdený bol ešte i vládnymi činiteľmi, ktorí sa dostali k moci a uplatňovali zásady kapitalistického zriadenia. Obrad nastal až vo februári 1948, kedy robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou prevzala do rúk vedenie štátu.

Po oslobodení prevedené boli voľby do Národného zhromaždenia. Na Slovensku kandidovali štyri strany, asíce: Komunistická strana, Demokratická strana, Strana slobody a Strana práce. Dľa výsledku volieb v miestnej obci obdržali: Demokratická strana 175 hlasov, Komunistická strana 113 hlasov, Strana slobody 8 hlasov a Strana práce 4 hlasy. Dľa pomerného počtu hlasov, upravené boli tiež mandáty členov miestneho národného výboru. Po prevedených voľbách prevzal funkciu tajomnícku v obci Július Šimovček. V októbri 1945 vzdal sa predsedníctva pre zaneprázdnenosť Ladislav Jesenský a funkciu predsedu miestneho národného výboru prevzal na krátku dobu Július Záthurecký a za ním doterajší podpredseda Miloš Nemec.

Hodno zaznamenať, že ešte v r. 1945 prevedená bola v štáte výmena peňazí. Prevádzalo sa prihlasovanie peňažných vkladov v peňažných ústavoch a prihlasované boli vojnové škody, spôsobené vojnovými pomerami na majetkoch občianstva. Tieto štát postupne uhrádzal poškodeným občanom.

Politicky boli organizované po obciach Miestne národné výbory, v okresoch Okresné národné výbory a v krajoch Krajské národné výbory, ktoré zahrňovali viac okresov. Miestna obec patrí pod Okresný národný výbor Martin a pod Krajský národný výbor Žilina. Výkonnú moc v štáte malo Národné zhromaždenie na čele s prezidentom republiky a na Slovensku Slovenská národná rada so Sborom povereníkov. Prezidentom republiky bol Dr. Eduard Beneš, bývalý prezident z prvej Československej republiky. Pre obnovenie vojnou poškodeného národného hospodárstva vyhlásený bol dvojročný hospodársky plán (ZRP – 1947 – 1949), ktorý mal prispieť k rýchlemu usporiadaniu a výstavbe vojnou zničeného národného majetku.

 

Politické a hospodárske pomery od r. 1948 – 1958:

Vo februári 1948 nastal veliký prelom vo vedení nášho štátu. Robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou Československa, prevzala moc do svojich rúk v štáte a tým zmenili sa pomery v politickom a hospodárskom vedení štátu. Za prezidenta republiky zvolený bol prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. Začal so utvárať nové usporiadanie verejného života v duchu Marx-Leninského učenia, hlásaná Komunistickou stranou. Za tým účelom vydaných bolo novou vládou hodne nových zákonov, ktoré pretvárali staré kapitalistické zriadenie na nové socialistické. Zákonom čís. 241/48 vyhlásený bol prvý 5 ročný plán pre obnovu socialistickej výstavby štátu, ktorý sa stal pokračovateľom dvojročného plánu. Znárodňovali sa podniky, vydaný bol zákon o jednotnej škole, vydaná nová ústava ČSR a mnoho ďalších významných opatrení. Uzatvárané boli s roľníkmi zmluvy na povinné poľnohospodárske dodávky na verejné zásobovanie obyvateľstva a uzákonená jednotná roľnícka daň.

Významným zákonom je zákon č. 75/49, zo dňa 17.III.1949 a zakladaní Jednotných roľníckych družstiev (J.R.D.) v našom štáte na základe dobrovoľnosti. Aby družstevná myšlienka našla porozumenie medzi roľníkmi, vedúci činitelia vládnych zložiek rozvinuli širokú kampaň presvedčovaciu, aby si roľníci zakladali družstvá pre uľahčenie svojej práce a tiež k zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby. Družstevná myšlienka prenikala postupne i medzi miestnych roľníkov a tak v r. 1950, ako ďalej v zápise uvedené, založené bolo i v miestnej obci Jednotné roľnícke družstvo.

 

Založenie JRD v obci:

Občania obce, zvlášť miestni roľníci, pochopiac význam vyšších foriem hospodárenia, rozhodli sa, za príkladom iných obcí v okrese, založiť v miestnej obci Jednotné roľnícke družstvo (JRD). O založení JRD v obci svedčí ďalej značená zápisnica nasledovného znenia:

Zápisnica

Napísaná dňa 11. septembra 1950 na ustanovujúcej verejnej schôdzke občianstva, vydržiavanej o 20. hod. večer v miestnosti kultúrneho domu, za prítomnosti 44 občanov obce.

  1. Predseda miestnej organizácie Komunistickej strany Július Šimovček privítal prítomných občanov, ako i hostí z Okresného výboru KSS z Martina, s. Oriešku a s. Babica. Oznámil účel schôdzky a túto zahájil.
  2. Za týmto prítomný zástupca z Okresného výboru KSS z Martina požiadal prítomného Lad. Jesenského, aby predniesol prednášku na tému „Jednotné roľnícke družstvo“. Prednášajúci v prednáške tejto rozobral vývin ľudskej spoločnosti od najstarších čias po dnešnú dobu. Dotkol sa boja pracujúceho ľudu za svoje práva až k terajšiemu víťazstvu i v našej vlasti. Preto pracujúca trieda, po prevzatí moci v štáte, i na poli hospodárskom na dedine chce pretvoriť zastaralý život a uskutočniť nový – socialistický, vyhovujúci pracujúcemu ľudu.
  3. Po tejto prednáške prihlásil sa k slovu Karol Thomka, ktorý medzi iným povedal: Keď sa dívam na mapu nášho Turca, vidím už len málo dedín, kde nie je ešte Jednotné roľnícke družstvo. Nemáme sa čoho báť, že príde miesto nás kosiť kosačka, žať samoviazač. Cieľ je v tom, aby sme si prácu uľahčili a viac vyrobili. Július Šimovček žiada prítomných, aby sa pýtali na rôzne otázky, týkajúce sa JRD, ktoré im prítomní zástupcovia z okresu vysvetlia. Po rušnej debate o uvedených otázkach prehovoril zástupca okresu Ondrej Orieška. Objasnil mnohé dotazy prítomným a svoju reč skončil výpoveďou: Stalin hovorí: „ten, kto ostáva pozadu, býva bitý“. Prihovára sa, aby prítomní sa rozhodli a založili v miestnej obci Jednotné roľnícke družstvo.
  4. Po tomto prejave nasledovala voľba členstva do prípravného výboru JRD. Do prípravného výboru zvolení boli nasledovní občania: Alojz Rička, Karol Thomka, Koloman Záthurecký, Július Šimovček, Jozef Hajas, Miloš Nemec, Ladislav jesenský, Jozef Brveník, Pavol Košťan, František Valko a Alexander Valko st. Na to za predsedu prípravného výboru zvolený bol Karol Thomka a za podpredsedu Koloman Záthurecký. Menovaní i s ostatnými členmi prípravného výboru vyslovujú, že zapoja sa plne, aby i v miestnej obci s najväčším úspechom kráčalo JRD k vývoju socializmu, pre blaho pracujúceho ľudu.

Po kratšej debate o otázkach družstevných schôdza bola zakľúčená.

                                          D. a h.

František Valko, v.r.                    Július Šimovček, v.r.

    zapisovateľ                               predseda DO KSS.

 

                                  Miloš Nemec, v.r.

                                    predseda MNV

 

Za týmto prípravný výbor pripravoval pôdu pre založenie Jednotného roľníckeho družstva a prevádzal nábor ďalšieho členstva. Práca táto prevádzala sa zvlášť v zimných mesiacoch a robil sa výber na funkcionárov budúcej správy JRD.

Práca prípravného výboru v prvých počiatkoch stretávala sa ešte s ťažkosťami, lebo mnohí roľníci ešte s nedôverou prijímali nový spôsob hospodárenia v spoločnej práci. Až konečne v r. 1952 ustanovená bola prvá správa JRD v miestnej obci. Prvým predsedom JRD v obci stal sa Jozef Brveník. Pokiaľ sa družstevná myšlienka bližšie nezakorenila, boli i viaceré zmeny vo vedení tunajšieho JRD. Po Jozefovi Brveníkovi prevzal predsedníctvo Jozef Vajda a za ním Pavol Ďurdík.

Pomery v družstve sa pomaly upravovali a i hospodársky rástlo družstvo. V nasledujúcich rokoch postavilo si družstvo spoločnú hydináreň a ošipáreň. V posledné roky zadovážilo si družstvo i traktor, ktorý výdatne pomáha pri poľnohospodárskych prácach.

Od r. 1958 vedie družstvo správa v nasledovnom zložení: predseda Koloman Záthurecký, podpredseda a zootechnik Karol Thomka, účtovník Peter Hollý, pokladník Július Záthurecký.

Z miestnych politicko-hospodárskych pomerov treba zaznamenať ešte, že od r. 1949 – 1953 obec bola pričlenená k Martinu, ako časť mesta. V obci jestvovala t.zv. obvodová rada, ktorej predsedom bol Július Šimovček. Spojenie s Martinom jestvovalo do jari 1954, kedy prevedené boli v celom štáte všeobecné voľby do Národného zhromaždenia a Národných výborov.

V rokoch, keď obec bola spojená s Martinom, prevádzala sa veľká výstavba mesta Martina. Stavali sa veľké podniky, zvlášť závod J.V.Stalina, v dôsledku čoho bytová a komunikačná výstavba siahala až do miestneho chotára. Postavená bola kockami vykladaná cesta cez Martin-Podháj, ktorá bola vystavaná až do Horného Záturčia. Podobne bytová výstavba rozrastala sa smerom severným i pri hlavnej hradskej v miestnom chotári.

V dôsledku velikej výstavby národných podnikov v blízkom Martine, nachádzali veľmi dobré pracovné možnosti zvlášť mladí obyvatelia obce, čím sa hmotná úroveň obyvateľstva značne zvyšovala.

V obecných voľbách na jar 1954 zvolení boli do miestneho národného výboru (MNV) nasledovní občania: Karol Thomka, Július Šimovček, Anna Kováčiková, Vladimír Čuchor, Ján Rohoň, Jozef Vajda, Božena Pokrievková, Mária Valková, Alexander Valko st., Ján Sekerka, František Laštík, Imrich Záthurecký a Ladislav Jesenský. Títo členovia s malými zmenami boli zvolení i pri ďalších voľbách v r. 1957. Za predsedu zvolený bol Karol Thomka a za tajomníka Július Šimovček. Po voľbách obec sa odčlenila od Martina a stala sa samostatnou obcou.

V kultúrnych podujatiach občania obce sa schádzali v provizornom kultúrnom dome na Hájiku, ktorý bol upravený z hospodárskeho staviska. V zimných mesiacoch vedúci činitelia viedli divadelné predstavenia a rôzne prospešné kurzy. Najživšiu kultúrnu činnosť vyvíjal Výbor žien pri MNV, Sväz československej mládeže (ČSM) a školská mládež.

 

Školy v obci:

Národná škola:

Od kedy jestvovala škola v obci, nedalo sa presne zistiť. Je pravdepodobné, že škola jestvovala v obci od doby, kedy postavený bol prvý kostol, lebo vtehdajšie cirkve popri kostoloch stavali i školy. Podľa zistenia zo starých zápisov, kostol ev. a. v. cirkve postavený bol na terajšom mieste v r. 1973. Ešte pred týmto letopočtom jestvoval kostol na Hájiku a v starších dobách modlitebnice v Dolnom Záturčí. Nakoľko bývalo zvykom, že cirkve popri kostoloch a modlitebniciach stavali i školy, jestvovala škola v obci v prvých počiatkoch založenia ev. a. v. cirkve v miestnej obci, okolo r. 1600, v dobách reformácie. Do r. 1829 bola škola na Hájiku. V tomto roku, ako nezodpovednú, občania školu zrúcali a postavili novú, pri novom kostole, na mieste terajšieho učiteľského bytu. Roku 1929 postavená bola nová učebňa ľudovej školy osobitne, blízko starej budovy na dvore a zo starej školskej budovy bol renovovaný učiteľský byt. Tento stav nachodi sa podnes.

Od zriadenia ľudovej školy v obci, pôsobili na škole nasledovní zistení učitelia: Samuel Puchor (1783-1825), Daniel Labáth (1825-1831), Peter Lučanský (1831-1877), Ján Burian (1877-1904), Dionýz Jesenský (1907-1917), Sámuel Lučanský (1918-1920), Imrich Vrabec (1921-1930), Ladislav Jesenský od r. 1930 do dnes.

Od prvopočiatku škola bola jednotriednou, v ktorej sa vyučovali všetky ročníky. Do roku 1939 bola ev. a. v. (evanjelickou) ľudovou školou, od r. 1939 – 1944 bola obecnou ľudovou školou a od r. 1945 štátnou ľudovou školou do dnes. Dvojtriednou školou bola od r. 1934 do r. 1941 a od r. 1955 do r. 1959. Od 1.X.1959 je znova školou jednotriednou o ročníkoch 1.-2. Vyššie ročníky navštevujú od tejto doby Osemročnú strednú školu v Martine – Podháji.

V druhej triede vyučovali okrem uvedeného učiteľa: Elena Slobodová, r. Šútovcová od r. 1934 – 1941, biana Nemcová v r. 1955, Alžbeta Hanuljaková, r. Galandová 1955-1958, Magda Šiftarová r. Geletová 1958-1959.

 

Materská škola:

Od r. 1952 zriadená je v obci tiež materská škola pre deti od 3. – 6 rokov. Na tejto od zriadenia vyučuje Mária Valková, ako učiteľka a Anna Gombárska, ako pestúnka. Pri škole je zriadená školská jedáleň pre deti. Kuchárkou je Anna Kováčiková a školníčkou Kristína Laštíková, ktorá je súčasne školníčkou v miestnej Národnej škole. Škola je umiestnená v suteréne tunajšej ev. a.v. farskej budovy.

 

Roľnícka škola:

Za prvej Československej republiky (1918-1939) bola zriadená na veľkostatku bývalého Jána Reichla (teraz Čsl. majetky) Roľnícka škola. Táto jestvovala v obci od r. 1921 do 1934, kedy bola premiestnená do súsedného Martina. Škola teoreticky a prakticky vychovávala žiakov na pôdohospodárskych pracovníkov. Na tejto škole pôsobil ako učitelia: František Svoboda, Ing. Stanislav Šabata, Ing. František Kořínek, Rudolf Svoboda, Ing. Jindřich Šantora, Ing. Zdenek Žák, Ing. Jozef Beneš, Ing. Jaroslav Voráček, Ing. Ján Fáber, Ing. Adolf Koudelka, Ing. Jozef Havelka, Ing. Jozef Pilář, Ing. Rudolf Baše, Ing. Otto Hrivňa, Ing. Jaroslav Voráček, Ing. Václav Nemeček, Ladislav Veleba, Ing. František Janda, Ing. Ladislav Šmíd, Ing. Vojtech Kohn a Ing. Eduard Ellér.

Ako záhradníci pôsobili: Jozef Roštenský, Ján Maruška a Antón Weis.

Pri škole bola zriadená tiež štátna výskumná stanica. Jej činnosť delila sa na prakticko-pokusnú a na meteorologické pozorovania. Výkonnými úradníkmi tejto stanice boli: Ing. Bedřich jindra, Ing. Karol Wurm a Ing. František Štěpán.

 

Kostol v obci:

Náboženské reformačné hnutie, šírené z Čiech v dobách stredoveku, zasiahlo tunajšie kraje i miestnu obec. Prevážna väčšina obyvateľov prijala evanjelické augsburského vyznania (ev.a.v.) náboženské učenie a preto vtehdajší obyvatelia obce založili okolo r. 1600 Ev.a.v. cirkev. Zo zriadením cirkve, stavali si evanjelici i kostoly. Prvý kostol v obci bol postavený r. 1616 v Dolnom Záturčí. Tento bol drevený. Za týmto postavili druhý, už murovaný, v r. 1640, na Hájiku. V r. 1672 bol tento kostol evanjelikom rímskou cirkvou odňatý. V nasledujúcich rokoch kostol tento bol pretvorený na kaštieľ a slúžil za rodinný príbytok viacerým pokoleniam miestnych statkárov, z ktorých posledným vlastníkom bol už spomínaný Ján Reichl. Keď cisár Jozef II. svojim tolerančným patentnom z r. 1792 uzákonil v Uhorsku náboženskú slobodu, výmerom čís. 224, zo dňa 17.IV. 1783 povolil zriadiť cirkev, v r. 1793 započali tunajší evanjelici so stavbou nového kostola, ktorý sa dnes nachodí v Hornom Záturčí, na kopci, na severnej strane cesty spájajúcu obec. Kostol tento stojí podnes a bol renovovaný v r. 1940, kedy bola k nemu pristavená i veža, ktorú do r. 1940 kostol nemal. Vo veži sú dva zvony. Jeden váži 190 kg (menší) a je z r. 1666 a druhý váži 290 kg (väčší) a je z roku 1924. S výstavbou kostola postavená bola súčasne aj farská budova. Stará farská budova bola v bojoch v Slov. nár. povstaní zničená. Nová budova fary bola na tom istom mieste postavená v r. 1946.

V cirkvi účinkovali nasledovní kňazi: Samauel Milko (1783-1792), Jakub Maršalko (1792-1804), Samuel Holecy (1804-1816), Ján Kalinčiak, otec slov. spisovateľa Janka Kalinčiaka (1816-1831), Daniel Labáth (1831-1833), Antal Kontšek (1880-1926), Ján Malovecký (1926-1945) a Peter Hollý od r. 1945 do dnes. Podľa náboženského rozvrstvenia v obci väčšia polovica bola v minulosti ev. a. v. náboženstva, menšia polovica rím. katolíckeho náboženstva a niečo obyvateľov bolo bez vyznania.

V novšej dobe obyvateľstvo zbavuje sa náboženských náuk a prijíma pokrokový vedecký svetový názor, hlásaný učením Marx-leninizmom.

 

Minerálna voda „Fatra“:

Ako už spomenuté, pri miestnej roľníckej škole bol zriadený výskumný ústav pôdohospodársky. Pracovníci školy a tohto ústavu pri skúmaní pôdy zistili, že v chotári obce, blízko rieky Turca, medzi železničnou traťou a hradskou, vedúcou z Martina do Priekopy, nachodí sa v pôde minerálna voda. Tento výskum dal podnet k tomu, že na uvedenom mieste odborne previedli hľadanie prameňa a podarilo sa im zo 118 m hĺbky dostať minerálnu vodu. A tak v r. 1929 zriadili na tomto mieste čerpadlo, pomocou ktorého dostávala sa voda na povrch. O výskum tento najviac sa zaslúžil Ing. František Štěpán, ktorý bol známy v obci ako „prútikár“, lebo tento pomocou prútu vedel vyhľadávať vodné pramene v zemi. Prameň jestvuje dosiaľ v a je vyhľadávaný ľuďmi, trpiacimi na žaludočné choroby. V predajniach obchodov predáva sa pod menom minerálna voda „Fatra“.

 

Regulácia rieky Turca:

Do r. 1932 rieka Turiec tiekla neregulovane, tým istým smerom ako dnes. Nakoľko riečište Turca, zvlášť v jarných dobách, bývalo preplnené, voda sa preto vylievala po okolitom poli, čím narobila mnoho škody, štátna správa s okresnou správou z Martina započala v septembri 1932 s prácami na regulácii rieky, na úseku medzi Martinom a Vrútkami. Podobne v tomto čase bola vybudovaná i nová cesta z hlavnej hradskej, od „Fatry“ po rázcestie na Pltníkach. Taktiež v tejto dobe vystavený bol nový železobetónový most cez Turiec. Dno regulovaného Turca má šírku 28 m a brehy šírku 32 m. Práca táto bola dokončená v r. 1934. Súčasne s touto reguláciou bol zregulovaný i potom, tečúci cez Horné Záturčie do Turca.

 

Elektrické svetlo v obci:

Do roku 1928 nebolo ešte v obci elektrického svetla. Až v tomto roku za pomoci štátu postavená bola v obci elektrická sieť a prvý raz zavedené elektrické svetlo. Zriadené bolo pouličné svetlo v počte 10 lámp a občania si postupne zavádzali elektrické osvetlenie do svojich príbytkov a bočných stavísk. V súvise s elektrickým osvetlením závadzali si mnohí majetnejší občania i prvé rádiové prijímače v obci.

 

Busta spisovateľa J. Kalinčiaka:

Dňa 15. apríla 1934 bol v miestnej obci založený Miestny odbor matice slovenskej Funkcionármi tohto odboru sa stali: Ján Malovecký, ev. farár, predseda; Ján Košťan, roľník, podpredseda; Ladislav Jesenský, učiteľ, tajomník a Karol Záthurecký, železn. úr. – pokladník. Odbor, hoci počtom malý, hneď os svojho založenia, zapojil sa do národno-buditeľskej práce. Aby práci svojej dal výraz i vonkajškom, zaumienil si, že snahu svoju vynaloží k postaveniu busty, záturčianskemu rodákovi, spisovateľovi Jankovi Kalinčiakovi, ktorý sa narodil r. 1822 v tunajšej ev. fare. Finančné prostriedky k tomuto účelu zbierali sa postupne, až konečne dňa 19. júna 1938 bolo slávnostné odhalenie busty referentom z ústredia Matice slovenskej Dr. Andrejom Mrázom. Bustu spracoval akadem. sochár František Štefunko z Martina. Postavená je v záhrade pred ev. farou. Celý náklad s postavením stál vtehdajších 34.000,- Kčs.

 

Stavba vodovodu:

Väčšia časť obyvateľstva obce dlhé roky pociťovala zlú vodu v svojich studniach. Preto vedúci činitelia obce pričinili sa o zriadenie vodovou v miestnej obci. Práca táto sa započala v r. 1940 a dokončená bola v jeseni 1941. Stavbu previedla firma Kunz z hraníc na Morave. Prameň vodovodný nachodí sa v miestnom chotári, na „Osikovej“, asi 2 km západne od obce. Potrubie vedie smerom na Dolné Záturčie a z tadiaľ ulicou do Horného Záturčia. Vodovodný rezervár s obsahom 500 hl vystavený je na vyvýšenom mieste v chotári, na t. zv. „Pieskach“. Celý náklad stavby činil vtehdajších 600.000,- korún. O výstavbu tohto vodovodu sa najviac pričinili vedúci činitelia obce Miloš Nemec a Ján Matis.

 

Stavba telefónu v obci:

Prvá telefónna linka bola v miestnej obci zavedená 22. marca 1941. Zapojená bola na poštový úrad v Martine. Náklad tohto zavedenia činil 14.000,- korún. Telefonná hovorňa bola zriadená u vtehdajšieho starostu obce Miloša Nemca. Vďaku sluší vysloviť predstavenstvu obce, ktoré tento prepotrebný spojovací prostriedok dalo zriadiť. Postupne telefonná linka sa v obci rozširovala do verejných i súkromných príbytkov a v dnešnej dobe, okrem verejnej hovorne, je ešte päť telefonných zapojení.

 

Jakosť pôdy a pestovanie plodín:

Pôda chotára obce nie je všade rovnaká. Na pravom brehu rieky Turca je ľahšia, piesočnatá, na ľavom brehu, najmä pod horami, ťažšia, hlinačka. Z poľných plodín pestuje sa najviac raž, pšenica, ovos, jačmeň, veľa zemiakov, kŕmna repa a kapusta. Z kŕmnych plodín pestuje sa ďatelina, lucerna a kŕmne miešanky. Z priemyselných plodín pestuje sa ľan a sladiarenský jačmeň. V posledných rokoch pri spoločnom hospodárení na štátnych majetkoch a JRD pestuje sa tiež hodne zeleniny a mak.

Aby pôda vydala čím viac plodín, družstevníci v JRD a pracovníci na štátnych majetkoch, zakladajú komposty každého roku, ktoré im slúžia ako vydatné hnojivo. Podobne zlepšujú úrodnosť pôdy tiež umelými hnojivami.

 

Záhradníctvo:

Záhradníctvo v miestnej obci pestuje sa v širšom meradle na štátnych majetkoch, kde majú k práci tejto povolaných odborníkov. Založená je pri Brezovom háji ovocná škôlka, kde pestujú rôzne druhy jabĺk, hrušiek, slivák a čerešní. Pestujú také druhy, ktoré znášajú tunajšie povetrnostné podnebie. Ináč temer všetci obyvatelia – majitelia domov, majú pri domoch kvetinové záhradky a ovocné sady, v ktorých pestujú ovocné stromy, egreše a ríbezle.

 

Včelárstvo:

Včelárstvo nie je v obci zvlášť pestované. Sú to len niektorí obyvatelia, súkromníci, ktorí dochovávajú niekoľko čeľadí. Zo súkromníkov hodno spomenúť Ing. Zdenka Žáka, ktorý dochováva okolo 25 – 30 úľov. Za to na štátnych majetkoch pod odborným vedením dochovávajú okolo 100 rodín včiel. Včelárstvu neprajú studené a mokré poveternostné podmienky, ktoré sa vyskytujú zvlášť v posledné roky.

 

Chov dobytka:

Z domáceho dobytka dochováva sa v JRD a na štátnych majetkoch hovädzí dobytok, kone, ošípané a ovce. Najväčší chov majú štátne majetky, ktoré vlastnia do 100 rožného statku, 10 koní, okolo 300 kusov ošípaných a do 200 kusov oviec. Stav tento sa mení podľa potreby. Menšie stavy dobytka sú v JRD. Družstevníci dochovávajú okolo 50 kusov rožného dobytka, 10 koní, do 80 kusov ošípaných a okolo 120 oviec. Okrem tohto temer každý družstevník chová pre svoju potrebu kravu.

 

Divá zverina:

Značná čiastka miestneho chotára sú horské lesy, v ktorých sa zdržiava divá zverina. Dnes z tejto zveriny zdržiava sa v lesoch srnec, jeleň, divé svine, zajace, jazevčíci a horské vtáctvo. Pred 60 – 70 rokmi vyskytovali sa i vlci, ktorí v dnešnej dobe sa už nenachodia. Zriedkavosťou je vidieť medveďa vo vyšších horských polohách. Zveriny ubúda v tunajších lesoch vplyvom vojska, ktoré je v blízkom Martine a ktoré vykonáva po lesoch často cvičenia, čím sa zverina z tunajšieho kraja odplašuje.

Živelné pohromy:

Miesta obec prežila tiež rôzne živelné pohromy, ktoré ju zastihli v minulosti. Dľa zistenia od starých obyvateľov obce, r. 1898 v Dolnom Záturčí vypukol veľký požiar, ktorý zničil 14 domov a 15 bočných stavísk. Príčina požiaru nedala sa presne zistiť. R. 1899 v auguste prišla veľká povodeň a zapríčinila veliké škody. V r. 1931, 8. augusta, prešiel ponad dedinu ohromný víchor, ktorý mnohé stromy povylámal a z viacerých domov strechy postŕhal. V zimných mesiacoch v r. 1928/29 boli po celom Slovensku veliké mrazy, ktoré zapríčinili mnoho škody i v miestnej obci na ovocných stromoch.

 

Požiarny sbor:

Dobrovoľný požiarny sbor v miestnej obci zriadil bývalý tunajší učiteľ Ján Burian v r. 1881. On sa stal tiež jeho prvým veliteľom. Za ním sa do dnešnej doby vystriedali nasledovní velitelia: Ján Záthurecký, Ján Reichl, Dr. Mikuláš Záthurecký, Ján Valko, Pavol Pokrievka, Alexander Valko, Ladislav Jesenský a Alexander Valko st. Od r. 1956 je veliteľom Vladimír Čuchor. Počet členov v sbore sa pohyboval okolo 25. Sbor je k svojej službe vystrojený potrebným výstrojom a motorovou striekačkou, ktorá s nachodí v hasičskej zbrojnici.

 

Miestny rozhlas:

V roku 1953 zriadený bol v miestnej obci miestny rozhlas, keď do tejto doby rôzne oznamy pre obyvateľov dávali sa vedieť bubnovaním. Posledným bubeníkom v obci bol Miloš Poliak. Rozhlasová aparatúra je na miestnom národnom výbore (MNV) a je veľmi dobrým pomocníkom pre vedúcich činiteľov obce.

 

Pošta:

Obec dosiaľ nemala a ani nemá samostatný poštový úrad. Tento máme v blízkom Martine, odkiaľ nám denne bývajú doručované poštové zásielky. Terajším doručovateľom poštových zásielok je Ján Keblušek.

 

Stavby v obci od oslobodenia po r. 1959:

Ako už bolo spomenuté, po oslobodení nastal veľký stavebný ruch v blízkom Martine priemyselných podnikov, čo malo za následok zárobkových možností a príliv obyvateľstva do Martina a jeho blízkeho okolia. Tak národný podnik „Podzemné stavby“, vystavili pri miestnej obci na Pltníkoch dočasné obývacie baráky a v r. 1955 dva trojbytové domy. Vedľa nich, pri Turci započali v r. 1959 s výstavbou továrne – filtračnej stanice, ktorá má byť hotová v budúcich rokoch. Okrem týchto stavieb i mnohí domáci a prišlí obyvatelia stavali si obytné domy. Boli to nasledovní tunajší občania: Ivan Princ (1948), František Laštík a Jakub Murín (1951), Otto Záthurecký (1959), Ján Rusnák (1959), Július Belička (1947). So stavbami obytných domov započali ďalej nasledovní občania: Andrej Hajas, Ján Augustíny, Jozef Neuman, Šimon Záthurecký, Jozef Poljak, Jozef Gombársky, Július Šimovček, Ján Záthurecký, Jozef Franek, Viliam Klem, Milan Chalupka, František Laštík, Pavol Gallo, Štefan Vygoda, Karol Vygoda, Ján Sekerka, Eduard Valko, Ján Košťaň st. Ešte v r. 1948 postavil si pri ceste na Pltníky dom František Mäčko a Jozef Holko.

Hodno spomenúť, že v dobe tejto prevádzali si občania rôzne opravné práce na svojich staviskách, ktoré vyžiadala posledná vojna. Veľký stavebný ruch prevádzal sa i na oddelení tunajších štátnych majetkoch, výstavbou hospodárskych stavísk a bytov pre zamestnancov.

V zimných mesiacoch 1958/59 obnovený bol kultúrny dom na Hájiku za obnos, ktorý obnos k tomuto účelu poskytol Krajský národný výbor v Žiline.

 

Nová cesta do obce:

Do r. 1959 spájala Dolné Záturčie s hradskou, vybudovanou po rázcestie na Pltníkach, iba poľná vozová cesta. Táto bola úzka a nevyhovovala zvlášť pre motorové vozidlá. Preto štátna cestná správa túto cestu rozšírila a vybudovala na hradskú a dňa 4. júla 1959 odovzdala do užívania.

 

Autobusová doprava:

Ako bolo už spomenuté, nová kockami vykladaná hradská bola z Martina – Podhája do Hor. Záturčia, na Pltníky, vystavaná v r. 1956. Od 1. septembra t. r. predĺžili Komunálne služby mesta Martina autobusovú linku po Horné Záturčie. S predĺžením hradskej až do dolného Záturčia r. 1959, bola predĺžená autobusová linka až do tejto časti obce. Slávnostné otvorenie tejto linky stalo sa 4. júla 1959. Od tejto doby užívajú miestni občania k veľkej spokojnosti výhody tohto dopravného prostriedku. Autobus premáva každý deň od rána do večera 4 – 5 krát za hodinu.

 

Úprava cesty v obci:

V súvise s predĺžením autobusovej linky až do Dolného Záturčia, vyžadovala sa tiež úprava cesty cez obec. Túto previedli občania svojpomocne. Vyčistili koryto obecného potoka a na ulicu dovážali kameň a piesok a upravili tak cestu cez obec.

 

Politické a hospodárske pomery:

Rok 1960

Už v predošlých rokoch, ale zvlášť v tomto roku, vystupňované je úsielie za všeobecné odzbrojenie a za upevnenie mieru medzi národami. Úsilie toto vyvíjajú zvlášť štáty socialistického zriadenia, vedené našim spojencom, Sovietskym sväzom. Kapitalistické štáty, vedené Spojenými štátmi severoamerickými, nevedia sa zmieriť úpadkom kolonializmu, ktorý striasajú zo seba národy Ázie, Afriky i Ameriky a hlásia sa tak k slobodnému životu, ale silou – mocou chcú si tieto národy i naďalej podmaňovať, vyzbrojujú sa najmodernejšími atomovými zbraňami. Zvlášť rozhorčene pôsobí vyzbrojovanie západného Nemecka, ktoré po vzoru fašistického vodcu Hitlera, znovu chce ľudstvo zavliecť do vojnovej katastrofy. Preto i vedúci činitelia nášho štátu zdôrazňujú na každom mieste odstražitosť a úsilie za zachovanie mieru medzi národmi.

Z vnútroštátnych politických udalostí hodno zaznamenať, že po voľbách dňa 12. júna, prevedená bola reorganizácia štátnej správy. Celá republika bola rozdelená na 10 krajov (z doterajších 19), z toho Slovensko na tri kraje, asíce: Západoslovenský so sídlom v Bratislave, Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský so sídlom v Košiciach. Naša obec patrí do Stredoslovenského kraja. Vydaná bola nová štátna ústava, dľa ktorej naša republika prijala meno: Československá socialistická republika (ČSSR) a zvýšená bola pravomoc národných výborov všetkých stupňov.

Výstavba socialistickej spoločnosti pokračovala i v tomto roku na rôznych úsekoch verejného života. V miestnej obci verejní činitelia kládli dôraz na upevňovanie miestneho JRD a na dovŕšenia splnenia II.5 RP a na a prípravu III.5 RP (1961-1965), ktoré sa týkajú výstavby socializmu v našej vlasti. Nakoľko v III.5 RP má sa v celom štáte zvýšiť poľnohospodárska výroba o jednu tretinu, i miestni činitelia poľnohospodársku výrobu vzali si ako úlohu prvoradú riešiť a plánovať čo najdôslednejšie. Z uvedenej stránky zintenzívnená bola činnosť pri zakladaní kompostov a silážnych jám, na zvyšovanie úrodnosti a úžitkovosti potrieb hospodárskej výroby. I pri sťažených povetrnostných podmienkach, na úseku poľnohospodárskom, vedúci oddelenia ČSŠM, miestny rodák Jaroslav Valko a predseda JRD Koloman Záthurecký, za pomoci MNV, zvlášť tajomníčky Márie Pechovej, vynaložili veľké úsilie, aby obec po stránke politicko-hospodárskej nezaostávala, ale napredovala.

 

Povetrnostné pomery:

V posledné roky vyskytujú sa zvlášť neustálené povetrnostné pomery. Nebýva ani zodpovedné zimné počasie a ani iné ročné obdobia nie sú ustálené. I tohto roku zima bola nestála, vlhká a blativá. Chladné počasie trvalo až do polovice mája. Nepriaznivé počasie sťažuje vykonávať poľnohospodárske práce na poli, tak že zber obilia trval až do októbra. Podobne i zber iných krmovín trval do neskorej jeseni.

 

Povodeň:

Hodno zaznamenať, že celé leto takmer denne pršalo a v dňoch 24. – 26. júľa vyskytli sa veľké prietrže mračien temer po celom Slovensku. V miestnom okolí, vlivom týchto dažďov, preplnilo sa koryto Turca a voda zaplavila celé okolie, tak že i mnohé príbytky boli zaliate vodou a ľudia sa museli z domov vysťahovať. Takúto záplavu nepamätajú najstarší obyvatelia obce. Povodeň narobila veľké škody na poli a zničila mnoho poľnohospodárskych plodín. Povodeň zničila i lavicu cez Turiec, ktorá bola spojovacím prostriedkom do obce Priekopy.

Voľby do NZ a NV:

Od začiatku roku prevádzaná bola príprava k všeobecným voľbám v celom štáte do Národneho zhromaždenia a do národných výborov. V prípravnom období oboznamovaní boli občania s navrhovanými kandidátmi, ktorých navrhovali jednotlivé zložky národného frontu. Voľby sa konali dňa 12. júna na miestnom národnom výbore. V miestnej obci sme zvolili nasledovných kandidátov. Do Slovenskej národnej rady Alexandra Pavlovič, povereníka štát. kontroly z Martina, do krajského národného výboru Máriu Eštovú, krmičku JRD z Martina, do Okresného národného výboru Emíliu Jesenskú, členku JRD z Dražkoviec. Za poslancov do Miestneho národného výboru navrhnutí a jednohlasne zvolení boli: 1. František Laštík, 2. Mária Pechová, 3. Július Šimovček, 4. Jozef Vajda, 5. Božena Krakovská, 6. Božena Pokrievková, 7. Želmíra Beličková, 8. Ján Rohoň, 9. Ján Sekerka, 10. Jaroslav Valko, 11. Pavol Valko, 12. Karol Valko, 13. Jozef Valko, 14. Jozef Čuchor, 15. Oľga Záthurecká.

Za predsedu Miestneho národného výboru zvolený bol František Laštík a za tajomníčku Mária Pechová. Noví poslanci národného výboru zvolení boli na dobu štyroch rokov.

 

Kino v obci:

Aby sa kultúrna úroveň po každej stránke zvyšovala, vedúci činitelia obce zriadili od augusta stále premietanie filmov v kultúrnom dome. Filmový aparát predbežne poskytli štátne majetky dokiaľ si obec sama zadováži premietací aparát.

K voľbám: Dodatočne poznamenáva sa, že pri voľbách dňa 12. Júna obec jednohlasne zvolila do NZ za poslanca Ing. Milana Lajčiaka, zamestnanca závodov JVS z Martina.

 

Riaditeľstvo štát. majetkov:

V mesiaci novembri presťahovalo sa z Martina na miestne oddelenie správy štát. majetku, Riaditeľstvo štátnych majetkov, ktoré riadi činnosť štát. majetkov celého okresu.

 

Kontrola kroniky bola prevedená dňa 14. mája 1962

              podpis                     – asi Kusá – pozn. prepisovateľky

            riad. školy

 

Kontrolou bolo zistené, že kronika nie je vedená systematicky, záznamy z opisu starej kroniky sú poprehadzované. Úprava kroniky je dobrá. Kronika obsahuje obrázkovú prílohu.

Správnosť kroniky potvrdiť nemôžem, pretože zo záznamov nie je to jasné. Kronika obsahuje len malé množstvo dôležitých udalostí v obci.

 

Rok 1961

 

Povetrnostné podmienky:

Zimné počasie bolo mierne a suché. Sňahu bolo málo. Jaro začalo už v marci. Apríl bol suchý a započalo sa s pôdohospodárskymi prácami. Leto bolo teplé a slnečné. Žatva začala už začiatkom augusta. Jeseň bola primeraná. Úroda bola veľmi dobrá.

 

Hospodársky pracovníci:

Väčšiu časť poľnohospodárskej pôdy obrábali pracovníci Štátnych majetkov a menšiu časť členovia Jednotného roľníckeho družstva. Pôdohospodárske práce vykonávali mechanizačnými prostriedkami ako traktorami, konbajnami a inými hospodárskymi strojmi.

 

Stav dobytka:

Štátne majetky dochovávali kravy, kone, ovce, ošípané a sliepky. Jednotné roľnícke družstvo dochovávalo kravy, kone, ovce, ošípané, sliepky a kačky. Ovce pásli na pasienkach „Pod horou“ kde bol tiež postavený salaš.

 

Včelárstvo:

Už niekoľko rokov nepriaznivé povetrnostné podmienky sťažujú včelárenie a jeho rozvoj. Mnoho včiel uhynie pri oprašovaní buriny v rozkvete chemickými prostriedkami, ktoré prevádzajú Štátne majetky a Jednotné roľnícke družstvo. Mimo toho v roku 1952 zistená bola nákazlivá choroba včiel „Roztočová nákaza“. Táto choroba bola zistená na včelách vo „Valčianskej doline“. Aby sa Aby sa nemoc nešírila postihnuté včelstvá boli vysírené a spálené. Okresná veterinárna služba v Martine nariadila uzátvor v celom okrese, včely nesmeli byť premiestňované ani dovážané. Tiež bolo prevedené liečenie všetkých včelstiev bez rozdielu bez-platne liekom BF. V tento rok tiež bol pridelený pozemok Okresnej včelárskej organizácie v Martine parcela číslo 413/c/4 vo výmere 2.18.06 ha a parcela číslo 413/c vo výmere 0.47.81 ha a v hone Galandovo „Prídelovou listinou“ zo dňa 31. Júla 1952, nariadenie 104/194 Sbierky zákonov a nariadení Slovenskej národnej rady, zákon číslo 147/1947 Sbierky zákonov 46/8, ktorá mala slúžiť za včelársku paseku. Včelárska paseka bola oplotená pelonosným porastom a na nej umiestnené štyri včelstvá.

 

Sčítanie obyvateľstva:

K 1. marcu 1961 prevádzalo sa sčítanie obyvateľstva. Podľa tohto sčítania miestna obec mala 596 obyvateľov, 114 obytných domov s 128 bytmi. Väčšina domov je s dvojizbovým bytom.

 

Požiar:

Dňa 7. 10. 1961 o 9.30 hodine predpoľudním vypukol požiar v Štátnych majetkoch na „Hájiku“. Podľa úradného zistenia požiar vznikol následkom elektrického zkratu a zničil humno v blízkosti Kultúrneho domu. V humne bolo uložené suché kŕmivo, ľan a stroj na sečku. Škoda zapríčinená požiarom bola odhadnutá na 139.500 korún. V blízkosti tohto humna bolo tiež požiarom zničené druhé humno v roku 1959. Podľa rozprávania miestnych občanov tento požiar bol zapríčinený deťmi zamestnancov Štátnych majetkov.

 

Vymenovanie sudcov z ľudu:

Národné zhromaždenie Československej republiky sa užnieslo na zákone o aktívnej účasti pracujúcich na výkone súdníctva. K tejto účasti na prejednávanie menej závažných prípadov a sporov zvolení boli v tunajšej obci nasledovní občania: Anna Valková, rodená Záthurecká, Štefan Vigoda, Ján Pleško a Jozef Pavle.

 

Výmena učiteľa:

Okresný národný výbor, odbor školstva a kultúry v Martine preložil z miestnej obce od 1. septembra 1961 dlho pôsobiaceho učiteľa Ladislava Jesenského do Koštian nad Turcom. Na jeho miesto menovaná bola učiteľka Darina Kusá. Na škole sa vyučuje 1. a 2. ročník, ostatné ročníky deti navštevujú v Martine – Podháj. Do školy deti dochádzajú autobusom.

 

Zrušenie obchodu s liehovinami:

V dome číslo 33, ktorého bol vlastníkom Július Záthurecký, bol umiestnený obchod s liehovinami. Vedúci obchodu bol majiteľ domu. Dom bol postavený zo surovej tehly a kameňa asi pred sto rokmi a pre obchod už nevyhovoval. Iná vhodná miestnosť na tento účel sa v miestnej obci nenachodila a preto bol obchod s liehovinami zrušený. Liehoviny sa predávajú v obchode s potravinami. Tento obchod je umiestnený v upravenej sypárni, ktorú vlastní Šimon Záthurecký aje tiež vedúcim obchodu. Liehové nápoje sa predávajú len v pôvodnom balení nie na drobno.

 

Televízna záchytná stanica:

Pre lepší obraz televízneho vysielania postavená bola pri kaštieli na „Hájiku“.

 

Stavebný ruch:

Výstavba rodinných domkov pokračuje na severnej strane miestnej obce popri ceste vedúcej z miestnej obce do Vrútok. Po ľavej strane cesty započali so stavbami občania: Miloš Krčula, Štefan Murcko, Ján Rohoň a Jozef Franek. Mimo týchto započali tiež so stavbou rodinných domov občania mimo tunajšej obce a boli to: Jozef Zelienka, Ignác Zanovič. Na pozemku Jána Košťana pri hlavnej ceste vedúcej z obce do Martina započalo sa so stavbou požiarnej zbrojnice. Práca sa prevádza svojpomocne. Asfaltovanie cesty z obce k hlavnej hradskej pri „Fatre“ previedli Štátne cesty v letných mesiacoch. Mesto Martin urýchlene buduje panelové stavby od severnej strany mesta a zaberá časť miestného chotára v „Dlhých“. Spojenie miestnej obce s Martinom výstavbou je už prevedené v úseku Horné Záturčie – Martin-Podháj. Najnovšie stavby mesta Martin sú na chotári miestnej obce.

 

Rok 1962

Poveternostné podmienky:

Zimné počasie tohto roku bolo priemerne mierne. Snehu bolo málo. Zima bola jasná a suchá. Už začiatkom marca začalo sa otepľovať, čo sa po niekoľkých dňoch premenilo na zimu, dážde a hmly. Toto nezdravé počasie malo vplyv i na zdravie občanov. Vo veľkej miere bola rozšírená chrípková epidémia, ktorú prekonal skoro každý občan. V dôsledku toho Okresný ústav národného zdravia v Martine previedol opatrenie, aby bol každý občan zdravotne vyšetrený röntgenom. Pri zistení nadobudnutej nemoci z chrípky bolo prevedené bezplatné liečenie. Závažnejšie prípady boli liečené v Ústave národného zdravia v Martine a v liečebných ústavoch v Tatrách. Leto bolo studené, vlhké a hmlisté. Poľnohospodárske práce pre nepriaznivé počasie zaostávali a neboli načas prevedené. Žatva poväčšine začala až v septembri, vykopávka zemiakov sa pretiahla až do novembra. Úroda bola slabá, krmovín málo, ovocia temer žiadne, zeleniny tiež málo.

 

Jednotné roľnícke družstvo:

Vo správe Jednotného roľníckeho družstva boli prevedené nasledovné zmeny: za predsedu bol zvolený Karol Thomka, za zootechnika Jozef Thomka a za pokladníčku Márta Valková.

 

Chov dobytka:

Chov dobytka u obidvoch poľnohospodárskych sektoroch bol nezmenený. Rozdiel bol iba v chove kačiek, ktoré tohto roku Jednotné roľnícke družstvo zrušilo.

 

Výmena učiteľky na Materskej škole:

Okresný národný výbor, odbor školstva a kultúry v Martine preložil dňom 1.1.1962 riaditeľku Materskej školky Máriu Valkovú, do Bystričky a na jej miesto menoval učiteľku Janu Matlákovú.

 

Osvetová a kultúrna činnosť:

Osvetoví pracovníci pri Miestnom národnom výbore vyhliadli vhodnú miestnosť pre Miestnu ľudovú knižnicu. Knižnica sa nachodí v súkromnom byte číslo 19. u Zuzany Holkovej od roku 1961. Do tohto času všetky knihy opatrovala Gabriela Thomková doma. Po odovzdaní kníh novej knihovníčke Elene Sekerkovej všetky knihy boli prenesené do spomenutej už miestnosti. Predseda Osvetovej besedy pri Miestnom národnom výbore inžinier Teodor Valko za pomoci knihovníčky Eleny Sekerkovej všetky knihy spísali do zoznamu, očíslovali a uložili. Podľa zoznamov knižnica obsahuje 579 kníh. Sú to diela klasické, prírodovedecké, technické, náučná beletria, politické knihy, knihy pre mládež. Mimo toho sa pravidelne odoberala denná tlač: Roľnícke noviny, Beseda, Smer, Život Turca, Selská mládež a Ľudová tvorivosť. Knihy sa raz do týždňa vymieňajú za udržovací poplatok 10 halierov za knihu. Podľa záznamov knihovníčky všetkých čitateľov je 100 včetne detí. Mimo toho bolo rozšírené kinové predstavenie pre deti, ktoré sa hrá v nedeľu. Účasť detí na detskom predstavení priemerne 40. V letných mesiacoch je návšteva menšia. Lístky na detské predstavenie sa predávajú po 1,- Kčs. Pre oživenie slovenských výšiviek usporiadal v zimných mesiacoch „Výbor žien pri Miestnom národnom výbore“ kurz krížikového vyšívania. Tohto kurzu sa zúčastnilo 28 žien a dievčeniec. Inštruktorkou bola pracovníčka Okresnej osvetovej besedy v Martine Elsa Marčeková zo Sučian.

 

Výmena tajomníka MNV:

Dňom 15.5.1962 uvoľnená bola z miestnej obce tajomníčka Miestneho národného výboru Mária Pechová. Na jej miesto bol Okresným výborom komunistickej strany v Martine navrhnutý Alojz Čelko od 20.5.1962. Navrhnutý Alojz Čelko bol tajomníkom Miestneho národného výboru v Príbovciach a po 10 ročnom pôsobení na vlastnú žiadosť prešiel z funkcie tajomníka na Okresný národný výbor v Martine. V miestnej obci bol jednohlasne zvolený za tajomníka Miestneho národného výboru.

 

Včelárstvo:

Studené a vlhké počasie ako i ničenie burín v rozkvete nijako neprospelo na rozvoj včelárstva. Roztočová nákaza včiel bola čiastočne zlikvidovaná až na obec Príbovce a 6 kilometrový okruh. Okresné veterinárne odelenie v Martine uvoľnilo všetky obce v okrese mimo obec Príbovce z uzátvoru. Po zrušení uzátvoru včiel rozhodli sa miestni včelári svoje včelstvá presťahovať „Pod hor“, aby svoje včely uchránili od otravy pri poprašovaní burín. Boli to Jozef Hajas a inžinier Zdeněk Žák. Ako ďalší premiestnil včelstvá tiež „Pod horu“ Ladislav Valko z obce Priekopa.

 

Stavebný ruch:

Vo výstavbe „požiarnej zbrojnice“ pokračovalo sa svojpomocne. Podobne boli započaté nové stavby rodinných domov. Popri ceste vedúce „Na pltníky“ začali so stavbou rodinných domkov občania mimo miestnej obce a to : Jozef Nemeček, Eugen Záthurecký a Igor Valko. Prístavbu k domu previedol Jozef Holko. Popri ceste vedúcej z miestnej obce do Martina – Podháj začali so stavbou miestni občania: Jozef Dávid, Ondrej Striško a občan mimo miestnej obce Milan Bučkuliak. Na južnej strane Horného Záturčia občan mimo miestnej obce Ján Mičko. Pri ceste vedúcej z miestnej obce do Vrútok, na severnej strane občan mimo miestnej obce Hulej Ján. Vo vnútri obci, miestni občania Jozef Matis a Vojtech Sopkuliak. Občan mimo miestnej obce Ján Kútik.

 

Filtračná stanica:

Filtračná stanica, vystavaná Turčianskymi strojárňami v Martine začala pracovať od 1.10.1962.

 

Rok 1963

 

Povetrnostné podmienky:

Zimné obdobie bolo mimoriadne chladné a suché. Snehové búrky narušovali dopravu. Rieky boli zamrznuté, vody málo. Spotreba elektrického prúdu pre nedostatok vody obmedzená. Zima začala povoľovať až 6. marca. Potok tečúci cez dedinu smerom do Vrútok sa pri otepľovaní rozvodnil, lebo riečište potoka bolo vyplnené ľadom až ku dnu a voda pri topení snehu tiekla po vrchu riečišťa potoka a zaplavila úplne dolný koniec obce. Po ľavej strane potoka voda sa dostala do pivníc. V prostred dediny bývajúca vdova Emília Darulová, musela sa zo svojho rodinného dreveného domku vysťahovať, lebo jej voda zatopila celý byt. Jaro začalo dosť oneskorene. Leto bolo pomerne teplé a slnečné. Žatva začala už koncom júna, potom nastalo dáždivé počasie tak, že mnoho zbožia ostalo na poli a porástlo. Žatva a zber zbožia sa pretiahol pre dáždivé počasie až do septembra. Úroda bola nekvalitná. Jeseň bola dáždivá a hmlistá. Vykopávka zemiakov opozdená. Zeleniny bolo viac ako minulého roku a to hlavne kapusty. Ovocia i toho roku bolo málo.

 

Zrušenie JRD:

Jednotné roľnícke družstvo v miestnej obci neprosperovalo. Pôdu obrábali osoby prestárlé a choré. Rada miestneho národného výboru, Miestna organizácia komunistickej strany Slovenska a tajomníčka Miestneho národného výboru Mária Pechová ako i na žiadosť niektorých členov Jednotného roľníckeho družstva, žiadali dňa 28.7.1961 pripojiť Jednotné roľnícke družstvo miestnej obce k Štátnym majetkom. Po prešetrení skutočného stavu dňa 2.1.1963 prevzal všetek majetok, živý i mŕtvy inventár Jednotného roľníckeho družstva do správy a užívania.

Šľachtiteľský a semenársky podnik, národný podnik Petruša – Vigľaš, odštiepený závod Semenársky štátny majetok Martin, hospodárstvo Záturčie vo výmere 22.68.30 ha záhumenky a ostatná pôdohospodárska pôda vo výmere 221.64.12 ha. Obytné domy, hospodárske budovy, dvory, oplotené záhradky a stavebné pozemky v intraviláne, kde je určený stavebný obvod – boli ponechané dosavádnym majiteľom. Zápisnica o prevode Jednotného roľníckeho družstva bola spísaná v Miestnom národnom výbore dňa 2.1.1963 a podpísaná; za Miestny národný výbor Alojz Čelko, tajomník; za Jednotné roľnícke družstvo: Karol Thomka, predseda, Koloman Záthurecký, Peter Holý, účtovník, Jozef Vajda. Za Štátny semenársky majetok Martin, hospodárstvo v Záturčí, Jozef Burica a Jozef Pavle.

 

Úprava potoka:

Započatá úprava potoka v roku 1944 dostala sa znova do prúdu už v januári. Staré riečište potoka tvoriace okruh okolo záhrady Eduarda Valku, parcela č. 78 bolo vyrovnané a prekopané nové riečište potoka tesne popri ceste parcela číslo 274. Ďalej nové riečište pretína cestu vedúcu cez obec do Vrútok a pokračuje záhradou nebohého Jána Kohúta, parcela číslo 91/b a pozemkom nebohého Juraja Pokrievku číslo parcely 102 a 103. Pretína hlavnú cestu vedúcu z miestnej obce na hlavnú hradskú k minerálnej vode „Fatra“. Riečište cez obidve cesty je opatrené betonovými mostíkami. Brehy potoka na parcele 102 boli vysadené ovocnými stromkami. Dokončenie prác súvisiacich s úpravou potoka budú ukončené v budúcom roku.

 

Zdravotný stav obyvateľstva:

V celom okrese v letných mesiacoch vyskytla sa choroba čriev a zažívacích ústrojov. Táto choroba postihla deti, dospelých a starcov. Prejavovala sa silnou hnačkou, bolesťami v bruchu, malátnosťou a vysokou horúčkou. Jej liečenie trvalo 4 – 6 týždňov. Niektoré prípady boli vážne a končili i smrťou. V našej obci prešla táto nákaza bez strát na živote.

 

Odvolanie tajomníka MNV:

Okresný národný výbor v Martine odvolal z funkcie tajomníka Miestneho národného výboru Alojza Čelku, nakoľko po zrušení Jednotného roľníckeho družstva v miestnej obci nebolo potrebné vykonávať prácu tajomníka cez celý mesiac. Na žiadosť pléna pri Miestnom národnom výbore vykonával túto prácu úväzkového tajomníka i popri jeho inom zamestnaní. Táto práca ho veľmi zaťažovala, nakoľko býval mimo miestnej obce. Požiadal preto o uvoľnenie z funkcie úväzkového tajomníka Miestneho národného výboru. Plénum po uvážení, žiadosti vyhovelo a na jeho miesto zvolený bol Jaroslav Valko.

 

Výmena predsedu OB pri MNV:

Dňa 3.3.1963 inžinier Teodor Valko vzdal sa funkcie predsedu Osvetovej besedy pri miestnom národnom výbore. Na jeho miesto zvolený bol Ivan Rohoň.

Vo februári vyskytla sa besnota mimo tunajšej obce. Následkom toho Okresný národný výbor v Martine nariadil v celom okrese kontumáciu psov a mačiek až do odvolania.

 

Výmena učiteľky v Materskej škole:

Okresný národný výbor, odbor školstva a kultúry v Martine preložil na vlastnú žiadosť riaditeľku Materskej školky na Ľudovú školu v Sučanoch a na jej miesto menoval učiteľku Emíliu Tichú.

 

Včelárstvo:

Tohto roku sa lepšie darilo včelárstvu. Včelstvá vyvezené „pod horu“ dobre pokračovali v znáške tak, že i ďalší včelári z miestnej obce presťahujú svoje včelstvá na toto miesto.

 

Stavebný ruch:

Vo výstavbe rodinných domkov sa pokračovalo i tohto roku a boli to občania bývajúci mimo našej obce. Popri ceste „Na Pltníky“ začal so stavbou Ľudovít Záthurecký a Jurkovič Ladislav.

Vo výstavbe požiarnej zbrojnice nebolo pokračované, lebo stavba nebola pojatá do akcie „Z“. Výstavba panelových stavieb na severnej strane mesta stále pokračuje. Hlavná hradská vedúca z Martina do Vrútok je prerušená následkom spomínanej výstavby a napája sa na novú cestu Fatra (minerálna voda) – Martin Sever. Nová hradská sa buduje bližšie osady Košúty a bude pokračovať nadjazdom cez železničnú trať pri Priekope. Pri tejto úprave sa súčasne rozširuje a upravuje tiež cesta na miestny cintorína na „Käčky“.

 

Kultúrne podujatie:

V zimných mesiacoch usporiadala miestna mládež tanečnú školu za vedenia Milana Zajasenského. Na ukončenie tanečnej školy usporiadali tanečnú zábavu, na ktorej predviedli ukážky naučených tancov. Divadelný krúžok „Výhrevňa Vrútky“ zahrali divadelnú hru „Vymenená princezná“ a divadelný krúžok z Turian zahral divadelnú hru „Hľadanie v oblakoch“. Účasť na obidvoch predstaveniach bola dobrá.

 

Rok 1964:

 

Povetrnostné pomery:

Zima začala po malých mrazoch, ktoré sa stupňovali. Potok mal plné riečište ľadu, miestami siahal až do výšky mostíkov. Február prekvapil náhlym oteplením a dažďami. Sneh úplne zmizol, potom sa rozvodnil najviac na dolnom konci obce. Po rozvodnení potoka začala nová zima, mrzlo a snežilo. Marec bol pomerne suchý a teplý. Prvý jarný deň bol veľmi chladný. Na „Jozefa“ bolo všetko potrúsené snehom. Jaro začalo oneskorene. Apríľ bol zo začiatku teplý, pozdejšie fúkali studené vetry a snežilo. Týmto sa hodne oneskorila práca na poli. Poľnohospodárske práce i pri takomto nepriaznivom počasí boli zkončené načas. Leto v prvej polovici bolo pomerne dobré. Druhá polovica bola počas žatvy hodne daždivá. Jaseň bola jasná a suchá. Úroda bola dobrá. Ovocia bolo tiež hodne, však menšie a menej kvalitné.

 

Kino:

Od februára prestalo sa s premietaním filmov v „Kultúrnom dome na Hájiku“ pre poruchu premietacieho aparátu a tiež i pre malú účasť na predstaveniach. Malá účasť na kinových predstaveniach nastala tým, že viacerí občania zakúpili si televízory.

 

Osvetová činnosť:

Divadelný krúžok pri Osvetovej besede miestneho národného výboru predviedol divadelné predstavenie „príbeh jednej lásky“, hra v 3 dejstrvách od Konstantína Simonova. Predstavitelia nacvičenej hry boli: Márta Valková, Elena Sekerková, Štefan Gindiar, Jaroslav Valko, František Laštík starší, Slavomír Valko, Tono Kubík a Emil Sekerka. Divadelná hra bola nacvičená za pomoci Antona Januša, člena „Armádneho divadla v Martine a Ivana Rohoňa, zamestnanca „Turčianskych strojární v Martine, tiež predsedom Osvetovej besedy pri miestnom národnom výbore v tunajšej obci.

Druhú divadelnú hru zahralo (MO-ČSM) Miestna organizácia Československého sväzu mládeže. Bola to divadelná hra „Páva“ v štyroch dejstvách od B. S. Timravy. Predstavitelia tejto hry boli: Viera Valková, Márta Valková, Elena Sekerková, Márta Matisová, Dana Záthurecká, Jana Sýkorová, Márta Rohoňová, Jaroslav Rusnák, Jozef Kováčik, Jozef Poliak, Ľubomír Tvrdoň. Hru nacvičoval Ivan Rohoň, predseda Osvetovej besedy za pomoci členov divadelného krúžku pri Osvetovej besede miestneho národného výboru. Obidve predstavenia tešili sa hojnej účasti.

 

Voľby do NZ a NV:

V prípravnom období oboznamovaní boli občania s navrhovanými kandidátmi, ktorých navrhovali jednotlivé zložky národného frontu. Voľby boli prevedené 14.júna 1964 na miestnom národnom výbore. Volieb sa zúčastnilo celkom 383 občanov, to je na 100 %. Medzi voličami bola i 91 ročná starenka vdova Zuzana Ivašková, ktorá na jej vek je ešte svieža a zdravá.

Do Slovenskej národnej rady zvolený bol Ján Lichner, člen (JRD) Jednotného roľníckeho družstva v Slovenskom Pravne. Do Národného zhromaždenia Ján Mazúr, predseda Miestneho národného výboru v Martine. Do Krajského národného výboru Anna Červeňová, referentka mládeže v Martine. Do Okresného národného výboru Ing. Jozef Jedlička, predseda pre výstavbu. Okresný národný výbor v Martine a Dr. Barta, sudca z povolania v Martine.

Za poslancov do Miestneho národného výboru (MNV) zvolení boli: 1.) František Laštík, 2.) Jaroslav Valko, 3.) Karol Budoš, 4.) Pavol Ďurdík, 5.) Ján Chalppka, mladší, 6. ) Július Šimovček, 7.) Ján Sekerka, 8.) Oľga Záthurecká, 9.) Štefan Gendiar, 10.) Anna Ďurišová, 11.) Milan Talapka, 12.) Karol Valko, 13.) Jozef Valko, mladší, 14.) Jozef Zajasenský, 15.) Kornélia Zanovitová, 16.) Anton Kubík a 17.) Teodor Kucian. Za predsedu Miestneho národného výboru (MNV) opätovne zvolený bol František Laštík, a za úväzkového tajomníka Jaroslav Valko. Noví poslanci národného výboru (MNV) zvolení boli jednohlasne na dobu štyroch rokov.

 

Požiarny sbor:

Jednota Československého sväzu požiarnej ochrany rozšírila od roku 1958 počet členov na 68. Z toho je žiacky dorast o počte 13 chlapcov a 7 dievčat. Cez toho obdobia (od roku 1958 do roku 1964) vystriedali sa predsedovia: Karol Thomka, František Laštík, starší. Od roku 1962 je predsedom Ján Sekerka. Najstarší členovia sväzu sú: Alexander Valko, starší (65 ročný), František Mäcko (58 ročný), Karol Thomka (55 ročný) a Július Belička (49 ročný). Najmladší členovia sväzu sú: Dušan Kohút, Jozef Pokrievka, mladší a Jozef Štípala (13 ročný). Z dievčat Oľga Franeková a Viera Valková (15 ročné). Požiarne družstvo ako i žiacky dorast zúčastnili sa viacerých pretekov a umiestnili sa na prvých miestach.

 

Škola:

Základná deväťročná škola v obci prvý a druhý ročník školským rokom 1964 a 1965 rozšírená bola na 1 – 3 ročník. Pre 1. Ročník bola upravená neobývaná miestnosť v učiteľskom byte a vyučuje ho učiteľka Darina Kusá. V budove školy vyučuje 2 a 3 ročník učiteľka Mária Madarová, ktorá bola sem menovaná Okresným národným výborom, odbor školstva a kultúry v Martine.

 

Pamätné medaile:

Občania obce pochopili výzvu Slovenskej národnej rady, zapojiť sa do povstaleckého boja proti nemeckým okupantom Pri dvadsiatom výročí Slovenského národného povstania boli slávnostne odovzdané „Pamätné medaile“ občanom, ktorí majú zásluhy pri oslobodzovaní našej vlasti. Takúto „Pamätnú medailu“ dostala i obec a je uschovaná na miestnom národnom výbore. Slávnosť bola usporiadaná za veľkej účasti občanov v Kultúrnom dome na Hájiku. O priebehu tejto slávnosti bola napísaná zápisnica tohto znenia:

 

Zápisnica

Napísaná na slávnostnom zasadnutí DO-KSS a pléna MNV v Záturčí 18. Augusta 1964 z príležitosti odovzdania „Pamätných medailí“ 20. výročia SNP.

Prítomní: Podľa priložených prezenčných listín.

Slávnostné zasadnutie sa začalo hymnami. Potom predseda MNV s. Laštík privítal všetkých prítomných, ktorí sa dnešného slávnostného zasadnutia zúčastnili. Zvlášť privítal zástupcu OV-KSS s ...................... a zástupcu ONV s. Klimeka a s . Placku.

Slávnostný prejav predniesol tajomník DO-KSS a tajomník MNV s. Jaroslav Valko.

Zástupca ONV s. Klimek prečítal rozhodnutie prezidenta republiky o udelení Pamätnej medaile k 20. výročiu SNP obci Záturčie a nasledovným občanom:

 

  1. Augustíny Ján
  2. Belička Július
  3. Darula Ivan in memoriam
  4. Ďurdík Pavol
  5. Franek Jozef
  6. Gombársky Pavol
  7. Holko František
  8. Holko Jozef
  9. Jarkovský Ladislav
  10. Kováčik Jozef
  11. Matejička František
  12. Muríň Jakub
  13. Princ Ivan
  14. Rohoň Ján
  15. Ruman Ján ml.
  16. Stižko Ondrej
  17. Šimovček Július
  18. Štípala Rudolf
  19. Záthurecký Jozef in memoriam
  20. Záthurecký Július
  21. Zelienka Jozef

 

Potom odovzdal zástupcom obce i vyznamenaným občanom vyznamenania a diplomy a pionieri im odovzdali kvety.

Tajomník DO-KSS a MNV s. Jaroslav Valko prečítal rezolúciu, ktorá bola jednohlasne schválená.

Potom nasledoval kultúrny program DO-ČSM a žiakov MŠ.

Slávnostné zhromaždenie bolo zakončené internacionálou.

 

Tajomník MNV:                        Laštík František,

Jaroslav Valko                           predseda MNV.

 

Pečiatka: Rada M.N.V. Záturčie

 

Po skončení slávnosti ostali vyznamenaní na krátkom posedení.

 

Výstavba:

Výstavba požiarnej zbrojnice je veľmi uspokojivá. O jej výstavbu zaslúžili sa občania odpracovaním záväzkov. Na odpracovanie záväzkov bolo 3.641 brigádnickych hodín. Celkom na výstavbe odpracovalo sa 5.992 hodín, teda o 2.351 hodín naviac. Je treba spomenúť občanov ktorí i popri svojom riadnom zamestnaní odpracovali najväčší počet brigádnickych hodín. Najviac odpracovali: 1. František Laštík starší (572 hodín), 2. Július Šimovček (435 hodín), 3. Ján Sekerka (360 hodín), 4. Jaroslav Valko (250 hodín), 5. Eduard Valko (235 hodín), 6. Teodor Kucian (203 hodín), 7. Jozef Poliak (216 hodín), 8. Karol Budoš (160 hodín), 9. Anton Kubík (156 hodín), 10. Ľubomír Tvrdoň (130 hodín), 11. František Laštík mladší (101 hodín).

Tiež výstavba rodinných domkov pokračuje svojpomocne tak, ako i v minulom roku. Zo stavbou začali Ján Šimko, Jozef Kohút, Július Záthurecký, Ivan Rohoň a Silvester Klenčík. Prístavok k domu previedli: Ján Kucian a Alexander Valko mladší. Tieto stavby boli prevedené v strede obce. Pri ceste na Pltníky začal so stavbou rodinného domka Ignác Nemeček a v Hornom Záturčí Hodoň Michal.

Mesto Martin naďalej pokračuje výstavbou panelových stavieb v katastri obce, v priestore Lánovej cesty a pod Käčkovým brehom. V dôsledku tejto výstavby bola Lánová cesta vyasfaltovaná, rozšírená. Po stranách cesty sú upravené chodníky pre chodcov až k studničke pod cintorínom.

Stará hradská vedúca popri minerálnej vode Fatra smerom Priekopa - Vrútky bola zrušená a slúži pre miestnu autobusovú prepravu Martin – sever. Na miesto tejto kedysi hlavnej cesty spojujúcej Martin – Priekopa – Vrútky bola daná do prevádzky nová najmodernejšie riešená cesta s nadjazdom železničnej trate pri Priekope. Po stranách sú upravené chodníky pre pešo. Slúži pre autobusovú vozidlá ako i ostatné dopravné prostriedky. Spojuje smer Martin – Priekopa – Vrútky s odbočkou pri Priekope Martin – Sučany. Ďalšia cesta pre vozidlá bola otvorená po ľavej strane železničnej trate Martin – Vrútky. Na túto cestu sa napája cesta vedúca z obce ponad Turiec k minerálnemu prameňu Fatra.

 

Rok 1965

... Informácie budem postupne dopĺňať (JK) ... smiley

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 


Posledné fotografie


Mail list




Štatistiky

Online: 1
Celkom: 7935
Mesiac: 213
Deň: 9