História obce Záturčie
Záznamy z obecnej kroniky zapožičanej z MsÚ Martin
(doslovný odpis)
Nakoľko je súbor veľmi veľký a nie je možné vložiť ho na túto stránku, poskytnem na požiadanie prostredníctvom emailu.
Takže aspoň ukážka z úvodu:
Túto kroniku založil a započal písať miestny riad. – učiteľ Národnej školy Ladislav Jesenský. Narodil sa dňa 14. novembra 1908 v Hornom Jasene, okres Martin, z rodičov maloroľníckych. Ľudovú školu navštevoval v svojom rodisku od r. 1914-1920. Od r. 1920-1923 navštevoval v Martine Meštiansku školu a od r. 1923 do 1927 navštevoval Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde obdržal 25.VI.1927 vysvedčenie učiteľskej dospelosti.
Do školských služieb vstúpil dňom 1.októbra 1927 a pracuje dosiaľ. O 1.X.1927 do 30.IX.1928 pôsobil na Štátnej ľudovej škole v Sečovciach. Od 1.X. 1928 do 30.III.1930 vykonával vojenskú prezenčnú službu. Od 1.IV.1930 do 31.VIII.1930 pôsobil na Štátnej ľudovej škole v Turni n/B. A od 1.IX.1930 pôsobí nepretržite na miestnej Národnej škole ako riaditeľ školy. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v miestnej obci pracoval v miestnych spolkoch, národnom výbore a v kultúrno-osvetovej práci. Bol poverený Radou miestneho národného výboru spracovať a napísať túto obecnú kroniku od najstarších čias po dnešnú dobu, ktorej práce sa ujal a dľa svojich schopností pripravil k pokračovaniu budúcemu kronikárovi obce.
Zmena kronikára:
Nakoľko kronikár Ladislav Jesenský bol v roku 1961. služobne preložený z miestnej obce, písaním kroniky poverená bola Radou miestneho národného výboru Blažena Kohútová.
Narodila sa dňa 19. augusta 1909 v Záturčí, okres Martin. Otec kronikárky bol zámočníkom u Československých železníc v hlavnej dielni vo Vrútkach. Matka pracovala vo svojej domácnosti a vychovala štyri deti. Ľudovú školu navštevovala vo Vrútkach (1 – 3 triedu) pozdejsie v Záturčí (4 - 5 triedu) Z piateho ročníka ľudovej školy prešla do druhého ročníka meštianskej školy v Martine kde tiež ukončila 2 – 4 triedu. Od roku 1922 do roku 1925 navštevovala Vyššiu školu pre ženské povolanie hospodárske v Martine (3 ročníky). V roku 1926 – 1927 navštevovala hospodársku školu (1 ročník) v reči nemeckej v Žiline na Morave. V roku 1936 navštevovala kurz pre odborné učiteľky zúžitkovania medu v domácnosti v Košiciach. Po vykonaných zkúškach popri svojom zamestnaní vedie po Slovensku kurzy medového pečiva.
Po ukončení školy pracovala v domácnosti rodičov. Od roku 1939 pracovala ako kancelárska sila u Inšpektorátu katastrálného vymeriavania v Martine, pozdejšie v Reprodukčnom ústave v Martine kde vykonávala práce kancelárske, technické a účtovnícke až do roku 1954. V roku 1955 pracovala v Zásobovacej základni Ministerstva stavebníctva v Žiline ako saldokondistka. Od roku 1956 pracuje v Turčianskych strojárňach v Martine ako vedúca príjmovej skupiny až do teraz.
Je viac rokov členkou výboru Základnej organiz. včelárov v Martine, členkou Výboru žien a Kultúrno-školskej komisie pri MNV.
Písaním kroniky sa ujala a bude pokračovať podľa svojích schopností.
Úvodom:
Druhá svetová vojna (1939-45) a zvlášť prevzatie vládnucej moci v našom štáte robotníckou triedou vo februári 1948, zmenili od základov politické myslenie na každom úseku verejného života v našej vlasti. Robotnícka trieda, vedená Komunistickou stranou, ktorá v znamení Marx-leninského učenia, za príkladom spriateleného Sovietskeho sväzu, prevzala moc do svojich rúk, určovala nové podmienky vývoja. Stavali sa nové základy verejného života i v kultúrno-osvetovej práci. Tak zavedené boli po obciach nové obecné kroniky, ktoré v nových podmienkach majú verne zobraziť históriu obce a jej život. Pisateľ kroniky pokúsi sa dľa svojich schopností zachytiť tento život od vzniku obce, pokiaľ mohol získať pramene pre nasledujúce záznamy.
Popis a poloha obce:
Obec Záturčie rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Turca, asi 300-400 m západne, na severozápad od mesta Martina na vzdialenosť 3 km. Pozostáva z troch častí a síce: Horné Záturčie, Hájik a Dolné Záturčie pod jednou politickou správou. Východná časť chotára je rovinatá a mierne vlnitá, západná kopcovitá až vrchovatá. Obec súsedí: na juhu s martinským chotárom, na východe s martinským a priekopským chotárom, na severe s priekopským chotárom a na západe s martinským chotárom. Chotár je tvaru pretiahleho od východu na západ. Cez chotár preteká rieka Turiec smerom juho-severným. Zo západnej strany pretekajú obec dva potoky, jeden v Dolnom a druhý v Hornom Záturčí. Obidva vlievajú sa do rieky Turca.
Rozloha obce:
Obec Záturčie má spolu 1.077 hektárov, 70 árov a 95 m2 plochy. Táto podľa jednotlivých odvetní delí sa: orná pôda 384 ha 18 a 25 m2 (spolu 668 kat. jutár), lúky: 83 ha 69 a 37 m2 (145 k.j.), pasienky: 118 ha 10 a (205 k.j.), hory: 433 ha 71 a 16 m2 (753 k.j.), záhrady: 14 ha 0,5 a 57 m2 (24 k.j.), neplodná pôda: 43 ha 99 a 60 m2 (76 k.j.).
Celý chotár je podelený na tieto hony – časti: Hoste, Jarok, Krátke, Dlhé, Košútkoniec, Predné – Prostredné a Zadné Lány, Lány vyšše hradskej, Käčky, Nádsadie, Lazíky, Šiare, Bukovina, Piesky, Prielohy, Pravcová, Jama, Pod dubom, Medzipotoky, Podhrabovec, Hrabový háj, Riečiny, Dúbrava, Podolčínec, Zásadky, Krivenivá, Kopanice, Opletky, Bieliská, Vrabec.
Dejiny obce:
Obec Záturčie nebola postavená od prvopočiatku na mieste ako je teraz. Pradedom rodiny Záthureckovskej a Dávidovskej, z ktorých sa obec utvorila bol istý Uzda, kapitán pancierových rytierov Bélu IV. kráľa Uhorského. Uzda za zásluhy, preukázané kráľovi a vlasti tým, že po vyprataní sa Tatarov z krajiny ku novému vybudovaniu obcí obyvateľov Turca povzbudil a ku novému hospodárskemu životu priviedol, dostal od kráľa Bélu IV. roku 1245 do daru 600 jutár poľa zvané „Hoste“. Toto pole leží v chotári obce Záturčie, na pravom brehu rieky Turca, severne od mesta Martina, a i podnes sa volá Hoste.
Uzda na poli mu darovanom pre seba a svoju rodinu založil obec, ktorú nazval menom Hoste. Potomci Uzdových synov prevzali meno Hostiansky. Obec Hoste jestvovala do r. 1433. Tohto roku do Uhorska vtrhli Husiti – Táboriti a jedna čiastka zaplavila aj Turiec. Podľa historických dát (Národnie noviny 1920) prišlo do Turca 7.000 jazdcov, 8.000 pešiakov a 300 vozov. Malý Turiec toľkému vojsku potrebného zaopatrenia poskytnúť nemohol, čoskoro nastal hlad a medzi obyvateľstvom epidemické choroby. V tomto všeobecnom zmätku zemianstvo Turca obrátilo sa na kráľa a prosilo pomoc proti Táboritom. Keď kráľ pomoc neposielal, Ján Hostiansky, podžupan župy turčianskej, povolal zemanov Turca na poradu do Sklabinského zámku. Tu sa radili ako oslobodiť Turiec od Táboritov. Na porade sa uzniesli ich napadnúť a za vojvodu si vyvolili Jána Hostianskeho. O chystanom útoku sa dopočuli Táboriti a prv, ako by ich boli napadli Turčania, napadli ich oni na poli Hoste r. 1433. Táboriti Turčanov rozbili, väčšinou pobili a obec Hoste do základov zničili. V boji padol aj vojvoda Ján Hostiansky. Obyvateľstvo vypálenej obce ušlo do hôr (Malá Fatra) a tam sa skrývalo. Do pôvodnej vypálenej obce Hoste sa viac nevrátilo, ale postavilo si domy za Turcom – riekou, bližšie k hore, na ľavom brehu rieky Turca súčasne zmenili svoje mená na Záthurecký a podobne i meno obce premenovali na Záturčie.
Obyvatelia obce až do najnovších čias zamestnávali sa väčšinou roľníctvom a chovom dobytka. Patrili k t.zv. drobnému zemianstvu Uhorska. Ale postupom doby sa usadili v obci rodiny: Kmeťovská, Nudzajovská, Košťanovská, Valkovská, Čuchorovská, Kucianovská, Holkovská a iné.
Za kapitalistických vlád do r. 1944 boli dvaja statkári: Ján Reichl na Hájiku a Viliam Záthurecký v Hornom Záturčí. Títo vlastnili väčšiu čiastku chotára obce. Po oslobodení v r. 1945 a zvlášť po Februárovom víťazstve v r. 1948 majetky týchto dostali sa pod štátnu správu a dnes na nich hospodária členovia Čsl. štát. majetkov. Ostatné obyvateľstvo boli malí a strední roľníci a zamestnanci železničnej služby na Vrútkach. Hodne obyvateľov robotníckeho stavu pracovalo u uvedených statkárov a v továrňach v Martine.
Počet obyvateľov obce v posledných rokoch sa pohyboval okolo 600. Vplyvom veľkého rozvoja národného hospodárstva v našej vlasti a silným rastom priemyselných podnikov v blízkom Martine, počet obyvateľov sa zvyšuje.
Hospodárske a sociálne pomery do r. 1945:
Hospodárske a sociálne pomery za vlád kapitalistických režimov neboli priaznivé pre pracujúci ľud v obci. Ako už uvedené, na majetkoch miestnych dvoch statkárov pracovali mnohí obyvatelia obce za biednu mzdu, preto ich životná úroveň bola slabá. Statkári platili svojim robotníkom podľa kolektívnych zmlúv, ktoré dávalo vtehdajšie politické zriadenie, a nemali záujem, aby sa hmotné a sociálne položenie robotníkov zlepšovalo. Táto časť obyvateľstva mala životné podmienky najhoršie. Niečo lepšie hmotné a sociálne zabezpečenie mali zamestnanci u štátnych železníc, ktorí dostávali mesačný plat. Ostatní obyvatelia obce, malí a strední roľníci, udržiavali sa, no nemožno povedať, že by ich životná úroveň po každej stránke sa zvyšovala.
V iných zamestnaniach vyskytovali sa jednotlivci v obci ako: kováči, stolári, kolári, tesári, debnári a iní, ktorých životná úroveň pohybovala sa podľa možností vtehdajšieho zárobku. Hodno tiež spomenúť, že obyvateľstvo bolo zaťažované rôznymi daňami a poplatkami a mnohí občania boli bez zamestnania, odkázaní tak na biednu podporu od štátu, lebo na pomoc majetnejších ľudí. Takto najhoršie životné podmienky mali nemajetní robotníci, žijúci jedine z práce svojich rúk.
... Toto sú úvodné strany kroniky obce. Celá kronika v PDF sa nezmestí na túto webovú stránku. V prípade záujmu, pošlem na vyžiadanie do emailu. JK...
Náhľad fotografií zo zložky Záturčie